PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 03. 12. 2020    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování vět?ích skupinČeská KanadaJi?ní ČechyPenzion skupinyUbytování Kun?akPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Rozhovor: Hans Modrow: Hrobárom NDR bol aj Honecker (Dana Čikelová, Pravda, 9. 11. 2004)

    Vydáno dne 02. 01. 2005 (1567 přečtení)

    Hans Modrow: Hrobárom NDR bol aj Honecker
    autorka: Dana Čikelová, zdroj: Pravda, 9. 11. 2004

    Presne pred pätnástimi rokmi padol Berlínsky múr. O rok bolo u? Nemecko znovuzjednotené. Hans Modrow, ?éf vlády Nemeckej demokratickej republiky, nebol zástancom rýchleho zjednotenia a bol za existenciu dvoch nemeckých ?tátov. Rozhovor s Hansom Modrowom priná?a utorňaj?ie vydanie denníka PRAVDA.

    ?tyri dni po páde Berlínskeho múru ste sa stali predsedom vlády Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Videli ste naozaj ?ance v zachovaní dvoch nemeckých ?tátov, ako ste to navrhovali?
    Áno. Aj medzinárodne sa po páde múru vychádzalo z toho, ?e NDR bude e?te nejaký čas existova?. A ?e znovuzjednotenie Nemecka sa neuskutoční cez noc. Spojenci sa v tom čase tie? neprikláňali k rýchlemu tempu znovuzjednotenia. Vo svojom vládnom vyhlásení som preto navrhol "zmluvné spoločenstvo? oboch ?tátov, za predpokladu zásadných zmien v hospodárstve, práve i zahraničnej politike NDR, ale so zachovaním suverenity.

    Spolkový kancelár Helmut Kohl vás v my?lienke dvoj?tátnosti podporoval. Ale 28. novembra vy?iel s desa?bodovým programom na znovuzjednotenie...
    Áno, Kohl ma podporoval. Návrh zmluvného spoločenstva bol základ a Sovietsky zväz sa k nemu prikláňal. Hoci Valentin Falin (bývalý veľvyslanec Moskvy v NSR, neskôr vysoký predstaviteľ Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu - pozn. red.) filozofoval aj o konfederácii oboch ?tátov... A desa?bodový program vzi?iel po stretnutí zahraničnopolitického poradcu Gorbačova s poradcom Kohla v Bonne.

    Len pár dní po oslavách 40. výročia vzniku NDR odstúpil ?éf Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) Erich Honecker. To bolo 18. októbra a u? 8. novembra padol Berlínsky múr. Honecker odmietal bra? na vedomie, ?e Michail Gorbačov presadzovaním glasnosti zru?il Bre?nevovu doktrínu o zasahovaní Moskvy do zále?itostí iných ?tátov. Ba zakázal v NDR predáva? sovietsky časopis Sputnik, kde sa o zmenách písalo, či premieta? niektoré sovietske filmy... Ako ste to vnímali?
    Ignoroval to preto, lebo tvrdil, ?e to čo robil vtedy Sovietsky zväz, sme my v NDR u? urobili, v čom nemal pravdu. S Honeckerom som sa poznal e?te z čias v mláde?níckej organizácii. Ako presvedčeného antifa?istu som ho uznával a bol voči nemu solidárny. Za stra?nú som v?ak pokladal neskor?iu stratu jeho zmyslu pre realitu. Bol dlh?ie chorý a tým prakticky u? celé leto 1989 odstavený. Bol v?ak presvedčený, ?e keď sa pri októbrových oslavách postaví znovu pred národ na tribúnu, bude sa usmieva? a kýva? v spoločnosti Gorbačova, Husáka a ďal?ích, bude NDR z ?a?kostí von... Bol pri moci toľko rokov, ?e sa správal tak, akoby bol na politiku povolaný, namý?ľal si, ?e tvorí dejiny.

    To, ?e desa?tisíce ľudí odchádzali na Západ a Maďarsko otvorilo hranice, mu nič nenaznačovalo? A vnímal, ?e v jeho strane boli reformisti a väč?ina v jej vedení ho chcela zvrhnú??
    Niektoré okolnosti nevedel vyhodnoti. Bol pod veľkým vnútrostraníckym tlakom, preto?e odmietal Gorbačovove my?lienky, v ktorých reformisti, ale aj be?ní ľudia videli svetielko nádeje. Cítili sa odstavení nielen od Západu, ale aj od nového smerovania Východu. Preto aj pri náv?teve Gorbačova u? viac nekričali ,,Erich, Erich!", ale ,,Gorbi, pomô? nám!" Honecker stratil súdnos?. Keď sme ho donútili odís?, ohlásil odstúpenie zo zdravotných dôvodov. Ka?dý v?ak vedel, ?e to bolo inak.

    Kedy sa upustilo od úvah o dvoch nemeckých ?tátoch?
    A? do januára 1990 bola otázka znovuzjednotenia otvorená. Medzitým sa konalo aj zasadnutie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) v Sofii. Tam sa hovorilo, ?e ekonomiky RVHP musia e?te do konca roku 1990 prejs? na konvertibilnú menu (namiesto voľne zameniteľného rubľa), čo znamenalo dolárové hospodárstvo. Bolo mi jasné, ?e sa musíme orientova? na spolkové Nemecko. Okrem toho vtedaj?í československý premiér Marián Čalfa vyhlásil, ?e RVHP pre neho nie je budúcnos? a obrátil sa na Poľsko a Maďarsko, aby zalo?ili spoločenstvo - čo bol vlastne zrod budúcej visegrádskej ?tvorky. To boli záva?né zahraničnopolitické momenty, ktoré mi naznačovali, ?e treba prejs? k inému konceptu ako k zmluvnému spojenectvu.

    Ako sa k tomu na konci roku 1989 stavala Moskva?
    Sna?il som sa o stretnutie s Gorbačovom - v rámci politického poradného výboru Var?avskej zmluvy začiatkom decembra. Zo slov Gorbačova o jeho schôdzke s prezidentom USA Georgeom Bushom st. na Malte mi bolo jasné, ?e James Baker s Hansom-Dietrichom Genscherom (?éfovia diplomacií USA a NSR ? pozn. red.) a Bush s Kohlom u? rokovali o ,,nemeckej otázke?. Začiatkom decembra, keď som s Gorbačovom hovoril v Moskve, sa e?te jasne hlásil k NDR. Rovnaký postoj mal ústredný výbor sovietskych komunistov.

    V januári sa v?ak u? uva?ovalo inak. A 1. februára ste predlo?ili Postupný plán na znovuzjednotenie Nemecka a zachovanie neutrality konfederácie oboch nemeckých ?tátov. Čo mu predchádzalo?
    Dňa 25. januára sa na porade u Gorbačova o ďal?om rie?ení nemeckej problematiky stanovilo aj to, ?e treba pripravi? odsun sovietskych vojsk. O pä? dní bol rozhovor zástupcov NDR a ZSSR o príprave konceptu postupného plánu na znovuzjednotenie. Gorbačov pred novinármi vyhlásil základnú tézu, ?e ZSSR vychádza z toho, ?e Nemci musia o nemeckej otázke rozhodnú? sami. Moskva v?ak podporovala plán zjednotenia.

    Zároveň v?ak ?iadala jeho neutralitu?
    Sovietska strana so silným akcentom zdôrazňovala, ?e tento plán, ktorý bol predlo?ený a je spoločný, musí obsahova? to, ?e zjednotené Nemecko musí by? vojensky neutrálne. Keď som ohlásil neutralitu, bol to pre Spojené ?táty hlavný signál. Jednotné Nemecko chceli, nie v?ak neutrálne. Baker letel do Moskvy s cieľom prehovára? ju, aby nesúhlasila s neutralitou, e?te predtým, ako tam cestoval Kohl. Gorbačov vtedy vyhlásil, ?e Nemecko mô?e patri? aj k NATO, aj k Var?avskej zmluve... Tu bolo vidie?, ?e nie je pánom situácie a nevidí realitu. A keď dnes hovorí o tom, ?e roz?irovanie NATO smerom na východ nie je správne, tak prečo vtedy nepodporoval neutralitu Nemecka? Veď roz?irovanie NATO je dôsledkom aj tohto rozhodnutia... Gorbačov podľa mňa proces znovuzjednocovania v Nemecku nepochopil - celý čas po?adoval iba 12 miliárd mariek na rýchly odsun sovietskych vojsk. Iné sovietske záujmy v?ak u? prestal obhajova?. Dodnes sa tam ?pekuluje, či tento mu?, ktorého zahraničie oslavuje ako hrdinu, bol zradca alebo nie.

    Máte zásluhu na tom, ?e ste zabránili chaosu a krviprelievaniu. Zaviedli ste diskusie za okrúhlym stolom aj s opozíciou a občianskymi hnutiami. Mnohí hovoria o "vedľaj?ej vláde", existujúcej popri va?ej...
    No, to je hlúpos?, nijaká vláda popri alebo dvojvládie neboli. Od začiatku som pozýval opozíciu, kde bolo asi osem strán, na rokovania. Boli úspe?né a vyústili do prípravy volieb v NDR v marci 1990. A proti násiliu som bol v?dy.

    Nakoľko ovplyvnili budúcnos? Nemecka veľké demon?trácie? Bol národ hybnou silou?
    Iste, bol jednou zo síl, ktoré sa podieľali na znovuzjednotení. Spontánnou silou. Silou, ktorá v?ak po decembri u? bola tro?ku ovplyvňovaná Kohlovou Kres?anskodemokratickou úniou. Čo myslíte, kde by boli občania NDR vzali také mno?stvo vlajok spolkovej republiky, aké vtedy vialo v Drá?ďanoch?

    A ktoré boli ďal?ie hybné sily? Gorbačovovi za to veľké zásluhy nepriznávate...
    Nie, nepripisujem Gorbačovovi mimoriadne zásluhy. Bol jednou zo síl, ktorá v?ak spočívala v tom, ?e snahy na znovuzjednotenie nebrzdil. Vlastný koncept v?ak neponúkol, lebo nijaký nemal. Národ bol nepochybne druhou silou, ktorá k rie?eniu prispela. A tre?ou boli snahy svetových politikov a to, ako pritom spoji? rôzne záujmy.

    Re?pektoval vás Helmut Kohl? V akom duchu prebiehali rokovania s ním?
    Na?e prvé oficiálne politické stretnutie medzi ?tyrmi očami bolo v Drá?ďanoch 19. decembra. Ale aj predtým sme sa raz videli, ale iba videli (smiech). Myslím, ?e to bolo v roku 1978. Kohl s man?elkou bol súkromne v NDR a pri?iel aj na futbalový zápas v Drá?ďanoch. Z Berlína som dostal zákaz nadväzova? s ním kontakt. Základom rokovaní v decembri 1989 bolo zmluvné spojenectvo. O zjednotení e?te reč nebola. Kohl podporoval môj návrh. Vydali sme aj spoločné vyhlásenie. V ňom stálo, ?e sa budeme spoločne usilova? o zmluvné spojenectvo oboch nemeckých ?tátov.

    To bolo v deň, keď na ďal?ej veľkej demon?trácii ľudia vítali Kohla s nad?ením, a namiesto "Sme národ", začali skandova? "Sme jeden národ"?
    Áno. Kohl to dnes hodnotí tak, ?e práve to vraj bolo rozhodujúce. Nerád by som to spochybňoval, je mi jasné, ?e to na neho urobilo veľký dojem. O rýchlom znovuzjednotení v?ak vtedy e?te určite nehovoril.

    Kedy teda Kohl upustil od mo?nosti dvoch nemeckých ciest?
    V januári sa konalo e?te mno?stvo stretnutí zástupcov vlád oboch nemeckých ?tátov. Potom v Davose sme s Kohlom hovorili e?te o konfederácii, o vytvorení komisií v oboch ?tátoch, ktoré budú ma? na starosti problémy týkajúce sa budúceho zjednotenia. Začiatkom februára i?iel do Moskvy a 13. februára sme sa stretli v Bonne. So mnou nikto dopredu nehovoril, o čom budú rokovania v Bonne. A tento dátum bol rozhodujúcim sekom. U? sa o dvoch cestách neuva?ovalo.

    Aký bol Kohl? Akého ho máte v pamäti?
    Veľmi dbal na to, aby pôsobil priateľsky a ľudsky. Vysvetlím to na príklade toho, ako vedel dokonca aj to, kto boli moji rodičia, čo robili, kde sa narodili... Do detailov. To som ja o jeho rodine určite nevedel, iba to, ?e pochádzal z Falcka. Jeho politická pripravenos? na rokovania u? nebola taká perfektná. Kohl bol predstaviteľ a obhajca tých, čo ho zvolili na miesto, kde bol celých 16 rokov. Teda západonemeckého kapitálu. Bol tie? dlhé roky pri moci a tie? sa cítil by? povolaný ? a potom e?te aj s prehodeným plá??om jednoty. ,,Ich? jednoty.

    Dňom 3. októbra 1990 sa NDR stala minulos?ou. Ako sa pozeráte na zjednotenie krajiny dnes?
    Zjednotenie som chcel, ale nie tak rýchlo a nie v takej podobe, dôsledky ktorej nesieme doteraz, aj 15 rokov po páde múru. Nedá sa hovori? o v?etkom, ale spomeniem, ako sa prehadzovali výhybky pri privatizácii majetku NDR. Také niečo za?ilo aj Slovensko pri začleňovaní do Európskej únie. A? 85 percent majetku NDR dostal západonemecký kapitál, desa? medzinárodný a zvy?ných pä? občania bývalej NDR... A tak to i?lo ďalej. Chcel som zjednotenie, ale nie takéto.

    Hans Modrov (76) sa narodil roku 1928 v Jasienici na území dne?ného Poľska. Začal sa uči? za zámočníka, ako 17-ročný musel ís? na front a čoskoro padol do sovietskeho zajatia. V roku 1949 sa vrátil domov, pracoval ako zámočník a vstúpil do mláde?níckej organizácie Slobodná nemecká mláde? (FDJ), ako aj do SED. V ZSSR ?tudoval roku 1952 na vysokej ?kole Komsomolu a po ďal?om pobyte v Moskve zastával po návrate do NDR viacero funkcií V FDJ. Externe vy?tudoval ekonómiu. V roku 1967 ho zvolili do ÚV SED, členom ktorého bol a? do roku 1989. Od roku 1973 viedol krajský výbor SED v Drá?ďanoch. V búrlivých októbrových dňoch 1989 mal výrazný podiel na organizovaní stretnutí a rozhovorov medzi zástupcami SED a opozičných hnutí, tzv. okrúhlych stolov. V novembri 1989 sa stal predsedom vlády NDR a bol ním do marca 1990, keď sa v NDR konali (prvé slobodné) voľby. Otec dvoch dcér a starý otec troch vnukov je čestný predseda postkomunistickej Strany demokratického socializmu (PDS). Niekoľko rokov bol aj poslancom PDS v Európskom parlamente.


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik