PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 03. 12. 2020    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování vět?ích skupinČeská KanadaJi?ní ČechyPenzion skupinyUbytování Kun?akPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Článek: Protikomunistické povstanie v NDR (Miriam Zsilleová, SME 18. 6. 2003)

    Vydáno dne 02. 01. 2005 (807 přečtení)

    Protikomunistické povstanie v NDR
    autorka: Miriam Zsilleová, zdroj: SME 18. 6. 2003

    Pre západných Nemcov to bol 37 rokov ?tátny sviatok oslavovaný ako ?symbol nemeckej jednoty a slobody?. Pre východných Nemcov to bolo tabu. A keď sa u? niekto musel k tomuto dátumu vyjadri?, hovoril o ňom len ako o ?fa?istickom puči?. V júnových dňoch roku 1953 v?ak v skutočnosti vy?lo do ulíc viac ako milión ľudí, ktorí chceli lep?í ?ivot v slobodnej krajine. Bolo to prvé veľké protikomunistické povstanie v NDR a súčasne aj v zónach, kde vládla sovietska ruka po druhej svetovej vojne. Pred 50 rokmi - 17. júna 1953 - poslali proti demon?trantom sovietske tanky.

    Ne?lo o nejaký náhly impulz. Nespokojnos? sa hromadila u? dlho. Na jar 1953 dostalo východonemecké ?budovanie socializmu? vá?ne trhliny. Drasticky sa zvý?ili ceny potravín a úteky východných Nemcov do západného Nemecka dosahovali ka?dý mesiac nové rekordy. A keď 5. marca zomrel Stalin, začali kolova? fámy, ?e dni Stalinovho fanú?ika a generálneho tajomníka komunistickej SED Waltera Ulbrichta sú spočítané.

    Namiesto toho ministerská rada koncom mája ohlásila ďal?ie zvý?enie noriem pre priemyselné podniky a stavebníctvo, ale - za nezmenenú plácu. Na tlak z Moskvy sa usilovala niektoré opatrenia e?te zrevidova?, na 10-percentné zvý?ené normy v?ak zabudla.

    A tak 16. júna 1953 čítali stavební robotníci na Stalin-Allee v odborárskych novinách Tribüne, ?e normy sa zni?ova? nebudú. Prestali pracova? a vybrali sa smerom k vládnej ?tvrti. Na Stalin-Allee ich bolo 80, na Alexanderplatz ich u? pri?lo 5000.

    ?Na uliciach sa zhroma?ďovali ľudia, tlieskali a po chvíli sa sami pripájali k davu,? opisuje atmosféru jeden z očitých svedkov.

    E?te v ten deň východonemecké vedenie zru?ilo zvý?enie noriem. Dav sa v?ak u? nedal zastavi?. Namiesto ?Chceme zní?enie noriem a cien? kričal ?Chceme slobodné voľby! Preč s vládou SED! Preč so Sovietmi!?

    Zakázané západonemecké rádio RIAS informovalo nepretr?ite o udalostiach a večer prehovoril predseda odborov Scharnowsky: ?Nenechajte nás osamotených. Bojujeme nielen za sociálne práva, ale za ľudské práva pre v?etkých.?

    V ten rozhodujúci deň, 17. júna, začali sa ľudia schádza? u? od siedmej hodiny ráno. Dav rýchlo rástol. ?Ľudia sa dr?ali pod pazuchy, nielen robotníci, ale aj zdravotné sestry, predavačky, zamestnanci celých podnikov,? spomína si Peter Bruhn, ktorý mal vtedy 26 rokov. Revolučná atmosféra vládla nielen v Berlíne, ale aj v Lipsku, Magdeburgu či Halle. Podľa informácií z archívov Stasi sa demon?trovalo na 700 miestach v celej krajine.

    ?A? do poludnia vládla v Berlíne nádej, ?e zvrhneme vládu a v?etko zase bude lep?ie,? opisuje náladu demon?trantov dnes 76-ročný Bruhn. O jednej v?ak vyhlásili výnimočný stav. Zakázali akékoľvek zhroma?denie viac ako troch ľudí. Vo východnom Berlíne ich v?ak protestovalo 100-tisíc.

    Vtedy sa zjavili prvé sovietske tanky. ?I?li jeden vedľa druhého, rovno do ľudí. Ľudia skákali nabok, ale niektorí zostali le?a?. A u? nevstali,? hovorí Bruhn so zlomeným hlasom.

    Večer u? platil zákaz vychádzania. Rádio RIAS odvysielalo reportá?: ?Je 10 hodín večer a v uliciach východného Berlína vládne hrobové ticho. Vieme, ?e tam niekde striehnu policajti a Rusi a budú strieľa? na ka?dého, kto bude chcie? prekroči? hranice sektora.?

    Na mnohých miestach sa demon?trovalo e?te dva tý?dne, hoci u? 19. júna vedenie SED oznámilo, ?e v?etky podniky naplno pracujú. Oficiálne sa hovorilo iba o ?výtr?nostiach?, ktoré vraj zorganizovali západní agenti a provokatéri.

    Počas tých júnových ?výtr?ností? pri?lo o ?ivot najmenej 125 ľudí, tisícky zatkli a mnohých odsúdili na vysoké tresty, niektorých aj na smr?. Nehovoriac o trpkých osudoch tých, ktorí sa s tým, čo pre?ili, nevedeli vyrovna? a rozhodli sa krajinu opusti?. Tak ako Peter Bruhn, ktorý utiekol do západného Berlína.

    Ulbricht si vďaka povstaniu upevnil svoju mocenskú pozíciu a znova sa mohol oprie? o sovietsku podporu. Jeho vnútrostranícki protivníci boli vyradení z hry. Západní spojenci sa zo strachu pred rozpútaním vojny násiliu iba prizerali a obmedzili sa na písomné protesty.

    Východní Nemci boli prví, potom pri?li na rad Maďari, neskôr Česi a Slováci.


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik