PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 17. 12. 2017    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování větších skupinČeská KanadaJižní ČechyPenzion skupinyUbytování KunžakPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Majchrák Jozef: Básnik v politike - článek o Martinu Rázusovi (Týždeň)

    Vydáno dne 01. 01. 2005 (1752 přečtení)

    Básnik v politike (Martin Rázus)
    Autor: Jozef Majchrák
    Zdroj: časopis Týždeň

    Najvýraznejšou postavou predvojnovej Slovenskej národnej strany bol básnik a politik Martin Rázus. K jeho odkazu sa hlási aj súčasný šéf národniarov Ján Slota. Rázus je dokonca na internetovej stránke strany spolu s Ľudovítom Štúrom a M. R. Štefánikom zahrnutý medzi osoby, z ktorých ideového odkazu dnes SNS najviac čerpá. Čo teda majú títo dvaja politici spoločné?

    Evanjelický kňaz Rázus bol intelektuál so širokým rozhľadom a hlbokým preciťovaním dobových problémov Slovenska. Na rozdiel od veľkej časti príslušníkov vtedajšej evanjelickej inteligencie neodišiel za ďalším vzdelaním na nemecké univerzity, ale do škótskeho Edinburghu. Sociológia, ktorá sa vtedy v anglosaskom svete prudko rozvíjala, sociálna filozofia Johna Ruskina či škótske balady – to všetko boli podnety, ktoré aj neskôr významne ovplyvňovali Rázusove politické a literárne aktivity. Po ročnom pobyte v Škótsku sa mladý Rázus vrhol do slovenského literárneho života. Jeho básne hojne uverejňovali literárne časopisy ako Slovenské pohľady, Živena a Prúdy. Rázus sa stal inšpiráciou pre básnikov ako Ján Smrek či Emil Boleslav Lukáč.

    Vo verejnom živote

    Rázus nikdy nezostal len literátom, utiahnutým v ústraní. O verejný život sa zaujímal. „Povedzte svojim, že my sme tiež ľudia,“ napísal už v roku 1912 v odkaze maďarským básnikom, kde ich upozorňoval na nedôstojné pomery na Slovensku. Do verejného diania sa naplno zapojil po vzniku prvej Československej republiky. Ako evanjelik politicky inklinoval k Slovenskej národnej strane. V rámci tohto prúdu dôsledne zotrvával na pozíciách slovenskej autonómie. Keď na ustanovujúcom zjazde SNS v roku 1919 Milan Hodža vyhlásil, že s obsahom autonómie súhlasí, len neprijíma toto označenie, Rázus s ním polemizoval. „Keď sme za všetko, čo toto slovo znamená, netreba sa ho báť uviesť do programu strany.“ Ani vo vypätej atmosfére tesne po vzniku prvej republiky sa však Rázus nikdy neznížil k urážlivým a nenávistným slovám na adresu Maďarov. Dokonca pred touto rétorikou varoval aj tých odrazu prebudených Slovákov, ktorí sa snažili nedostatok odvahy z čias monarchie kamuflovať protimaďarským radikalizmom. V roku 1919 im v Národných novinách adresoval tieto verše: Šovinizmus / hlúpa nemoc- choroba, / aspoň ja tak ponímam / ohyzdou bola Maďarom / nepristane ani nám.

    Rázusov program

    Politický program Martina Rázusa sa dá zjednodušene charakterizovať ako zmes nacionalizmu a ostrej kritiky sociálnych pomerov na Slovensku. Národ však pre neho nebol len prázdnym symbolom v politickom boji, ako je to často u dnešných predstaviteľov SNS. Veľa o ňom rozmýšľal a chápal ho ako sociálnu a etickú kategóriu. „Národ je rodina, ktorá má povinnosť postarať sa o žitie a bytie všetkých svojich údov. Táto starosť začína sa predne u tých, ktorí hynú, teda u sociálne najslabších. Z toho dôsledne nasleduje, že náš národný duch, nacionalizmus slovenský, nie je prostým hejslováčením, ale má svoj sociálny obsah, čo sa vyrovná všetkým moderným izmom,“ napísal vo svojej knihe Argumenty.

    V hospodárskej oblasti boli Rázusove predstavy skôr utópiou ako reálnou alternatívou. Prihováral sa napríklad za vznik Hospodárskej rady pri Spoločenstve národov, bez ktorej súhlasu by nebolo možné postaviť ani jednu fabriku. „Táto rada povolí výrobu len vtedy, keď odbyt bude zaistený. Svetovo regulovaná výroba a spotreba zaistí pracujúcim triedam živobytie a chlieb,“ navrhuje Rázus. Tieto názory mu prinášali sympatie v prostredí ľavicovej inteligencie. „Farár Rázus v jednej vete máva viac socializmom ako vy v celom článku,“ napísal Vladimír Clementis v polemike s vodcom slovenských sociálnych demokratov Ivanom Dérerom. Na druhej strane najmä centralisticky orientovaní politici a novinári ho pre ne označovali za naivného „snílka“ a socialistu. František Votruba v roku 1924 v novinách Slovenská politika napísal: „Básnik Rázus stvoril si svoju predstavu o republike ako ríši absolútnej spravodlivosti, lásky a blahobytu, bez ohľadu na krehkosť vecí ľudských, na skutočné a vzájomne sa krížiace záujmy osôb, stavov, tried a strán a bez ohľadu na hospodárske pomery, v ktorých sa republika po vojne ocitla. Triezva skutočnosť leží prinízko pred týmto snom básnikovým, ktorý trpí týmto rozporom.“

    Hoci Rázusovi možno z dnešného pohľadu vyčítať koketovanie s ideami socializmu, netreba zabúdať, že tieto názory formuloval v čase hospodárskej krízy ani na jeho striktné odmietanie režimu, ktorý vtedy vládol v Sovietskom zväze. V roku 1932 napísal: „Nemožno jednou rukou zabíjať mrav a druhou vykúzliť výsledky najdokonalejšieho a najvyššieho mravu, ako nemožno porozbíjať vajcia a s triezvou normálnou mysľou sľubovať kŕdle vyliahnutých kurčiat. Metódami nenávisti svet sa zrumí so svojou civilizáciou, ale neprestaví. Materializmus môže v ľudských mysliach detronizovať Boha, ale Lenin na tomto tróne dokáže pre vývoj ľudstva ešte menej.“ Koľko politikov či intelektuálov dokázalo mať v tej dobe taký prenikavý odhad ako tento „dedinský veršikár,“ ako ho posmešne nazývali jeho odporcovia?

    V top politike

    V roku 1929 sa stal Rázus predsedom SNS. V tom istom roku bol zvolený aj do Národného zhromaždenia, keď jeho strana vo voľbách spolupracovala s Krámářovými Národnými demokratmi. V pražskom parlamente si získal imidž nekompromisného kritika vlády a centralistických politických strán, nikto ho však nepovažoval za vulgárneho parlamentného krikľúňa. České Národní listy skonštatovali, že parlament v ňom získal výborného rečníka, ktorý nie je zaťažený straníckosťou, vie sa odosobniť a má nielen pekný prednes, ale predovšetkým takt. Pod paľbu kritiky centralistickej tlače a politikov sa však Rázus dostal potom, ako v roku 1932 podpísal spolu s Andrejom Hlinkom Zvolenský manifest o kooperácii SNS a katolíckej Ľudovej strany. „Pán poslanec Rázus je exaltovaný človek v básňach i v politike a jeho emocionálna stránka charakteru je nehorázna,“ kritizoval tento jeho krok Vavro Šrobár. Rázus na výčitky z rozbíjačstva a čechofóbie reagoval v časopise Přítomnost. „Stojím tam, kde som stál v októbri 1918, len bez opojenia,“ povedal v rozhovore s Ferdinandom Peroutkom.

    Asi najväčšej politickej chyby sa Rázus dopustil, keď v roku 1933 v článku V osudných chvíľach privítal vzplanutie nemeckého nacionalizmu po Hitlerovom nástupe k moci. Dokonca apeloval na slovenských evanjelikov, ktorí boli prívržencami československých strán, aby sa vrátili k práci pre národ. Za vzor im dával práve „nemeckých luteránskych bratov“. Text vyvolal búrku kritiky a Rázus sa po ňom na nejaký čas ocitol v izolácii. O rok neskôr tento svoj názor v prejave na pôde parlamentu korigoval. „V nacionalizme slovenskom som vyrástol od detstva a našiel som svoj program. Ale nikdy som si ho nepredstavoval na ten spôsob, ako vidíme v Nemecku... národ nemecký vo svojom nacionalizme zašiel tak ďaleko, že rúca podklad svojho duchovného života... taký nacionalizmus musí viesť k diktatúre... Náš slovenský nacionalizmus nie je nacionalizmus mimo demokracie.“

    Nedorozumenie Napriek tomu, že Rázus sa v politike niekedy mýlil a niektoré jeho vízie boli neuskutočniteľné, patril k veľkým slovenským politikom. Vedel byť ostrým kritikom, svojich oponentov však rešpektoval a neurážal. Aj z tohto dôvodu mal ich úctu. Keď v roku 1937 básnik, ktorého ako jediného medzivojnová literárna kritika označila za svedomie národa, zomrel, provládne pražské Lidové noviny napísali: „S Rázusem odchází jeden z výrazných předprevratových Slováku, muž širokého rozletu, velkého nadání, mnohostranné činnosti, jehož životní dráha, i když se vyvíjela a přebíjela mnohými křivkami, zástavkami a zvraty, nepozbývala nikdy znaku velikosti.“

    Ak dnes niektorí predstavitelia SNS pripodobňujú svoju politiku k politike Martina Rázusa, dá sa k tomu povedať len jediné – nielen že ide o veľké nedorozumenie, ale aj o veľkú nehoráznosť. A ešte v jednej veci sa Martin Rázus od Jána Slotu zásadne líšil. Bol to jeho postoj k alkoholu. V románe Krčmársky kráľ ho označil za „jednu z najväčších rán na tele slovenského ľudu, ale i človečenstva.“

    Zdroj: http://www.tyzden.sk/sk/archiv.php?idart=6360&idiss=116&w=art


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik