PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 07. 08. 2020    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování vět?ích skupinČeská KanadaJi?ní ČechyPenzion skupinyUbytování Kun?akPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Majchrák Jozef: Básnik v politike - článek o Martinu Rázusovi (Tý?deň)

    Vydáno dne 01. 01. 2005 (2193 přečtení)

    Básnik v politike (Martin Rázus)
    Autor: Jozef Majchrák
    Zdroj: časopis Tý?deň

    Najvýraznej?ou postavou predvojnovej Slovenskej národnej strany bol básnik a politik Martin Rázus. K jeho odkazu sa hlási aj súčasný ?éf národniarov Ján Slota. Rázus je dokonca na internetovej stránke strany spolu s Ľudovítom ?túrom a M. R. ?tefánikom zahrnutý medzi osoby, z ktorých ideového odkazu dnes SNS najviac čerpá. Čo teda majú títo dvaja politici spoločné?

    Evanjelický kňaz Rázus bol intelektuál so ?irokým rozhľadom a hlbokým preci?ovaním dobových problémov Slovenska. Na rozdiel od veľkej časti príslu?níkov vtedaj?ej evanjelickej inteligencie neodi?iel za ďal?ím vzdelaním na nemecké univerzity, ale do ?kótskeho Edinburghu. Sociológia, ktorá sa vtedy v anglosaskom svete prudko rozvíjala, sociálna filozofia Johna Ruskina či ?kótske balady ? to v?etko boli podnety, ktoré aj neskôr významne ovplyvňovali Rázusove politické a literárne aktivity. Po ročnom pobyte v ?kótsku sa mladý Rázus vrhol do slovenského literárneho ?ivota. Jeho básne hojne uverejňovali literárne časopisy ako Slovenské pohľady, ?ivena a Prúdy. Rázus sa stal in?piráciou pre básnikov ako Ján Smrek či Emil Boleslav Lukáč.

    Vo verejnom ?ivote

    Rázus nikdy nezostal len literátom, utiahnutým v ústraní. O verejný ?ivot sa zaujímal. ?Povedzte svojim, ?e my sme tie? ľudia,? napísal u? v roku 1912 v odkaze maďarským básnikom, kde ich upozorňoval na nedôstojné pomery na Slovensku. Do verejného diania sa naplno zapojil po vzniku prvej Československej republiky. Ako evanjelik politicky inklinoval k Slovenskej národnej strane. V rámci tohto prúdu dôsledne zotrvával na pozíciách slovenskej autonómie. Keď na ustanovujúcom zjazde SNS v roku 1919 Milan Hod?a vyhlásil, ?e s obsahom autonómie súhlasí, len neprijíma toto označenie, Rázus s ním polemizoval. ?Keď sme za v?etko, čo toto slovo znamená, netreba sa ho bá? uvies? do programu strany.? Ani vo vypätej atmosfére tesne po vzniku prvej republiky sa v?ak Rázus nikdy nezní?il k urá?livým a nenávistným slovám na adresu Maďarov. Dokonca pred touto rétorikou varoval aj tých odrazu prebudených Slovákov, ktorí sa sna?ili nedostatok odvahy z čias monarchie kamuflova? protimaďarským radikalizmom. V roku 1919 im v Národných novinách adresoval tieto ver?e: ?ovinizmus / hlúpa nemoc- choroba, / aspoň ja tak ponímam / ohyzdou bola Maďarom / nepristane ani nám.

    Rázusov program

    Politický program Martina Rázusa sa dá zjednodu?ene charakterizova? ako zmes nacionalizmu a ostrej kritiky sociálnych pomerov na Slovensku. Národ v?ak pre neho nebol len prázdnym symbolom v politickom boji, ako je to často u dne?ných predstaviteľov SNS. Veľa o ňom rozmý?ľal a chápal ho ako sociálnu a etickú kategóriu. ?Národ je rodina, ktorá má povinnos? postara? sa o ?itie a bytie v?etkých svojich údov. Táto staros? začína sa predne u tých, ktorí hynú, teda u sociálne najslab?ích. Z toho dôsledne nasleduje, ?e ná? národný duch, nacionalizmus slovenský, nie je prostým hejslováčením, ale má svoj sociálny obsah, čo sa vyrovná v?etkým moderným izmom,? napísal vo svojej knihe Argumenty.

    V hospodárskej oblasti boli Rázusove predstavy skôr utópiou ako reálnou alternatívou. Prihováral sa napríklad za vznik Hospodárskej rady pri Spoločenstve národov, bez ktorej súhlasu by nebolo mo?né postavi? ani jednu fabriku. ?Táto rada povolí výrobu len vtedy, keď odbyt bude zaistený. Svetovo regulovaná výroba a spotreba zaistí pracujúcim triedam ?ivobytie a chlieb,? navrhuje Rázus. Tieto názory mu priná?ali sympatie v prostredí ľavicovej inteligencie. ?Farár Rázus v jednej vete máva viac socializmom ako vy v celom článku,? napísal Vladimír Clementis v polemike s vodcom slovenských sociálnych demokratov Ivanom Dérerom. Na druhej strane najmä centralisticky orientovaní politici a novinári ho pre ne označovali za naivného ?snílka? a socialistu. Franti?ek Votruba v roku 1924 v novinách Slovenská politika napísal: ?Básnik Rázus stvoril si svoju predstavu o republike ako rí?i absolútnej spravodlivosti, lásky a blahobytu, bez ohľadu na krehkos? vecí ľudských, na skutočné a vzájomne sa krí?iace záujmy osôb, stavov, tried a strán a bez ohľadu na hospodárske pomery, v ktorých sa republika po vojne ocitla. Triezva skutočnos? le?í prinízko pred týmto snom básnikovým, ktorý trpí týmto rozporom.?

    Hoci Rázusovi mo?no z dne?ného pohľadu vyčíta? koketovanie s ideami socializmu, netreba zabúda?, ?e tieto názory formuloval v čase hospodárskej krízy ani na jeho striktné odmietanie re?imu, ktorý vtedy vládol v Sovietskom zväze. V roku 1932 napísal: ?Nemo?no jednou rukou zabíja? mrav a druhou vykúzli? výsledky najdokonalej?ieho a najvy??ieho mravu, ako nemo?no porozbíja? vajcia a s triezvou normálnou mysľou sľubova? kŕdle vyliahnutých kurčiat. Metódami nenávisti svet sa zrumí so svojou civilizáciou, ale neprestaví. Materializmus mô?e v ľudských mysliach detronizova? Boha, ale Lenin na tomto tróne doká?e pre vývoj ľudstva e?te menej.? Koľko politikov či intelektuálov dokázalo ma? v tej dobe taký prenikavý odhad ako tento ?dedinský ver?ikár,? ako ho posme?ne nazývali jeho odporcovia?

    V top politike

    V roku 1929 sa stal Rázus predsedom SNS. V tom istom roku bol zvolený aj do Národného zhroma?denia, keď jeho strana vo voľbách spolupracovala s Krámářovými Národnými demokratmi. V pra?skom parlamente si získal imid? nekompromisného kritika vlády a centralistických politických strán, nikto ho v?ak nepova?oval za vulgárneho parlamentného krikľúňa. České Národní listy skon?tatovali, ?e parlament v ňom získal výborného rečníka, ktorý nie je za?a?ený straníckos?ou, vie sa odosobni? a má nielen pekný prednes, ale predov?etkým takt. Pod paľbu kritiky centralistickej tlače a politikov sa v?ak Rázus dostal potom, ako v roku 1932 podpísal spolu s Andrejom Hlinkom Zvolenský manifest o kooperácii SNS a katolíckej Ľudovej strany. ?Pán poslanec Rázus je exaltovaný človek v básňach i v politike a jeho emocionálna stránka charakteru je nehorázna,? kritizoval tento jeho krok Vavro ?robár. Rázus na výčitky z rozbíjačstva a čechofóbie reagoval v časopise Přítomnost. ?Stojím tam, kde som stál v októbri 1918, len bez opojenia,? povedal v rozhovore s Ferdinandom Peroutkom.

    Asi najväč?ej politickej chyby sa Rázus dopustil, keď v roku 1933 v článku V osudných chvíľach privítal vzplanutie nemeckého nacionalizmu po Hitlerovom nástupe k moci. Dokonca apeloval na slovenských evanjelikov, ktorí boli prívr?encami československých strán, aby sa vrátili k práci pre národ. Za vzor im dával práve ?nemeckých luteránskych bratov?. Text vyvolal búrku kritiky a Rázus sa po ňom na nejaký čas ocitol v izolácii. O rok neskôr tento svoj názor v prejave na pôde parlamentu korigoval. ?V nacionalizme slovenskom som vyrástol od detstva a na?iel som svoj program. Ale nikdy som si ho nepredstavoval na ten spôsob, ako vidíme v Nemecku... národ nemecký vo svojom nacionalizme za?iel tak ďaleko, ?e rúca podklad svojho duchovného ?ivota... taký nacionalizmus musí vies? k diktatúre... Ná? slovenský nacionalizmus nie je nacionalizmus mimo demokracie.?

    Nedorozumenie Napriek tomu, ?e Rázus sa v politike niekedy mýlil a niektoré jeho vízie boli neuskutočniteľné, patril k veľkým slovenským politikom. Vedel by? ostrým kritikom, svojich oponentov v?ak re?pektoval a neurá?al. Aj z tohto dôvodu mal ich úctu. Keď v roku 1937 básnik, ktorého ako jediného medzivojnová literárna kritika označila za svedomie národa, zomrel, provládne pra?ské Lidové noviny napísali: ?S Rázusem odchází jeden z výrazných předprevratových Slováku, mu? ?irokého rozletu, velkého nadání, mnohostranné činnosti, jeho? ?ivotní dráha, i kdy? se vyvíjela a přebíjela mnohými křivkami, zástavkami a zvraty, nepozbývala nikdy znaku velikosti.?

    Ak dnes niektorí predstavitelia SNS pripodobňujú svoju politiku k politike Martina Rázusa, dá sa k tomu poveda? len jediné ? nielen ?e ide o veľké nedorozumenie, ale aj o veľkú nehoráznos?. A e?te v jednej veci sa Martin Rázus od Jána Slotu zásadne lí?il. Bol to jeho postoj k alkoholu. V románe Krčmársky kráľ ho označil za ?jednu z najväč?ích rán na tele slovenského ľudu, ale i človečenstva.?

    Zdroj: http://www.tyzden.sk/sk/archiv.php?idart=6360&idiss=116&w=art


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik