PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 07. 08. 2020    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování vět?ích skupinČeská KanadaJi?ní ČechyPenzion skupinyUbytování Kun?akPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Dokument: Vystúpenie V. Mečiara v STV v relácii Ako ďalej, pán predseda vlády? (1998)

    Vydáno dne 01. 01. 2005 (3627 přečtení)

    Vystúpenie V. Mečiara v STV v relácii Ako ďalej, pán predseda vlády? (1998)
    Přepis a zdroj: Agentura SITA, 1.10.1998, č. zpráv: 9810010060 (1. část), 9810010100 (2. část), 9810010110 (3. část) a 9810010157 (4. část)

    Vladimír Mečiar (V.M.): Táto relácia bude ozaj netypická, preto?e doteraj?ia prax bývala v tom, ?e sa ma redaktori pýtali, ja som odpovedal redaktorom a cez nich sme sa, cez tento dialóg, prihovárali divákom. Dneska to bude prebieha? trochu inak, vy zastupujete divákov, ale predsa len budem viacej odpoveda? ja, preto?e to je na?a posledná relácia. Pokiaľ ide o voľby, boli! Sú historickým medzníkom, veľa vecí ukončili a veľa vecí začali. Samozrejme, preto?e Slovensko je jedným celoslovenským volebným obvodom, aj kvalita vyjadrenia slovenských občanov nezávisí od postoja v regionálnych celkoch, ale súvisí od súčtu hlasov ako celku. Musím zobra? do úvahy, ?e rozhodnutie občianske bolo urobené slobodne a demokraticky. Celé voľby boli urobené tak, aj dopadli tak, ako celé ?tyri roky tejto vlády, ?e my sme voľby robili spolu s dobrovoľnými pracovníkmi, boli slobodné, boli perfektne zorganizované, boli bez akýchkoľvek závad. Druhá strana nadávala a stra?ila, voľby nebudú, budú zmanipulované, bude ?tátny prevrat a predsa len nevolili tých, čo nadávali, ale tých, čo robili. Tak?e aj ten priebeh tých volieb a výsledok tých volieb zodpovedá tomu, čo sa tu dialo celé ?tyri roky. Pokiaľ ide o prejavenie voľby ľudí, tak treba to zasa bra?, tak ako to ústava ká?e. Ústava hovorí, ?e v?etka moc pochádza z ľudu a cez systém ústavnej garancie ľud svoj vplyv rozdelil. Rozdelil ho politickým subjektom, ktoré ho zastupujú v parlamente. Určil budúci vývoj. Programový, politický, ústavný aj hospodársky aj sociálny. No a tento vývoj je re?pektovaný rozhodnutím v?etkých občanov, preto my sme mohli povedzme klás? odpor, keď tam bol výsledok parlamentnej intrigy, ale musíme re?pektova? rozhodnutia vôle občanov Slovenska. Musíme zobra? do úvahy výsledok, ktorý bol, ktorý je uznaný a musíme zobra? do úvahy aj dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, nielen pre mňa, čo sa dneska lúčim, ale aj pre občanov tohto ?tátu. Oni si zvolili cestu, oni si volia dôsledky, ak budú pozitívne, tak budú na ne hrdí, ak budú negatívne, sami si doplatia. Z hľadiska tých odli?ností, ktoré dneska sú mô?em poveda?, čo končí a čo pravdepodobne začne. Nemô?em poveda?, ?e dneska ideme určova?, ale ja mô?em poveda?, ?e ako ďalej. Môj čas vy?iel, ale mô?em poveda? asi toto, čo skončilo týmito voľbami. Je tu koniec slovenskej cesty, takýmito voľbami skončila, nebude.

    Redaktorka (R.): Mô?ete to ?pecifikova??

    V.M.: Ale samozrejme. Slovenská cesta transformácie bola zalo?ená na tom, ?e sme dôsledne re?pektovali zákonitosti rozvoja demokratického vývoja, ale ?e sme urobili ?pecifické postupy, ktoré vyhodnotili Slovensko. Po týchto ?pecifických pohyboch bola v?dycky diskusia, polemika. Vyhrali tie sily, ktoré túto cestu nikdy neuznávali. Či?e teraz musím reálne zobra?, ?e dneska máme 27-percentnú podporu obyvateľstva, tí čo mali inú alternatívu, je ich dohromady s tými, čo neboli na voľbách spolu 73 a platí iná alternatíva, táto alternatíva skončila. Ďalej pokiaľ ide o zahranično-politické dôsledky, v?dycky sme sa dôsledne vyjadrovali za integráciu do EÚ, vyjadrovali sme sa za integráciu do NATO. Len tu bol jeden drobný odtieň, ktorý tro?ku unikol aj ľuďom a unikol verejnosti, ?e my sme neboli protiintegrační, my sme boli protidominantní, aby na Slovensku okrem slovenských záujmov dominoval záujem iného ?tátu. Keď zoberieme, kto si pripravoval tieto voľby, aký bol zahranično - politický tlak, ako tieto vnútorné subjekty, s kým kooperovali boli usmerňované, tak vidíme, ?e táto etapa tie? skončila. Ďalej musíme zobra? do úvahy , ?e tu bol nejaký vývoj ?tátoprávny, ktorý smeroval k tomu, ?e 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, tí, ktorí sa pričinili o jej zalo?enie, suverenitu politickú, sna?ili sa o suverenitu ekonomickú, títo boli voľbami odmietnutí. Občania odovzdali ?tát do rúk tým, ktorí ho nechceli. Musíme zobra? do úvahy ústavnoprávny vývoj, ?e teda tu boli ľudia, ktorí boli za Ústavu SR. V teraj?om zoskupení opozičnom je niekoľko tých, ktorí hlasovali za Ústavu SR v rámci federácie, no ale musíme zobra? do úvahy, ?e Ústavu odovzdali občania do rúk komplet opozícii, mô?e urobi? s nimi, čo chce. Je to zmena vo vnútornej správe ?tátu, ktorá sa prejaví od prelievania ľudí, vyhadzovania ľudí z funkcií, čo je dôsledkom v?etkých slabých, čo nemô?u inak, a? po zmenu ?truktúry, riadiacich správnych, územných, krajských, okresných. Ľudia o v?etkom vedeli, súhlasili s tým, tak takto to bude, tá vôľa sa naplní. Dopady sú takisto v rovine kon?tituovania niektorých in?titúcií ústavných, keď sme hovorili pred voľbami prezidenta, ?e klamú, ?e nechcú ?iadne v?eľudové voľby prezidenta, dneska to v?etci hovoria, ?e načo teraz voli?, veď my máme 94 hlasov, zvoľme si. U? sa hrá na osobu, či?e keď vtedy vytvárali zdanie, ?e je v?eľudové, klamali. Hrali na voľby, ?e keď budú ma? v?etko, budú ma? aj prezidenta. Pokiaľ ide o dopady do ekonomickej sféry, tie sú značné. Za prvé, my sme dávali korunu, stabilizovali korunu a dbali, aby celú dobu bola vo vyrovnanej platobnej bilancii a bola stabilizovaná. Odborníci spoza chrbta teraj?ích politických opozičných lídrov nehovoria o korune inač ako o devalvačnej. My sme robili istú cenovú politiku, ktorá mala znamena? stabilizáciu sociálnej úrovne, kontrolu inflácie, táto politika tie? skončila.

    R.: Tak?e myslíte, ?e príde k devalvácii?

    V.M.: Hovoril som, ?e nikdy sa o tom nemá hovori?. Plány sú urobené do konca roku na stabilizáciu, pokiaľ sme ju garantova? mohli. Stabilita koruny slovenskej spočívala na dvoch pilieroch. Na Národnej banke Slovenska, na hospodárskej politike vlády. Kým sa tieto dve harmonizovali, bola koruna stabilná. Ale ak zoberiete dneska v?etky opozičné médiá, v?etky túto stabilitu naru?ujú, výrazne ju naru?ujú ...

    R.: ... "spochybňujú"...

    V.M.: ... to stačí, vyvolávajú očakávania, ktoré skôr či neskôr k takémuto zvratu privedú. Niet dneska sily na Slovensku, čo by to zastavila. Ale občania si túto alternatívu vybrali sami, to nie je, ?e nevedeli, oni boli na to upozorňovaní mnou a ďal?ími, ak ju vybrali, tak to pôjde touto cestou. Takisto v tých cenových pohyboch a ostatných to pôjde tro?ku ináč, v?etko. A nebudú to len niektoré veci, súvisiace s rastom cien, ale u? s celou hospodárskou politikou. To proste pôjde v?etko tro?ku inak a je to dôsledok občianskeho rozhodnutia, treba ho re?pektova? a ma? k nemu úctu. Pokiaľ ide o ostatné veci v hospodárskej politike, zastavenie niektorých projektov rozvojových, zmena politiky od rozvojovej k re?triktívnej. Odborníkom to niečo povie, tým ostatným a? po čase. Tak?e to v?etko patrí k dôsledkom toho, čo skončilo a čo začína. Je tu niekde predel. Tie hranice bola voľba. Ten predel je, a treba ho re?pektova?.

    R.: Pán premiér, ale predsa, uskutočnili sa voľby, HZDS je ví?azom. HZDS by teda podľa zákona malo zostavova? vládu.

    V.M.: Aby sme boli presní, zákon nestanovuje, ?e HZDS musí zostavi? vládu. Zákon iba hovorí, ?e toto robí prezident, prípadne predseda parlamentu. Tu sa stretávame znovu s manipuláciou, ?e toľko humoristov mali na schôdzach opoziční politici, ?e pokračujú v tých humoristických reláciách ďalej, len s tým rozdielom, ?e teraz neviem, či politici sa stali humoristami alebo humoristi politikmi. Tak?e tu je otázka postavená tak, ?e Ga?parovič nemá právo. To je spochybnenie ústavného princípu. Je to princíp, právo prezidenta, ktoré pre?lo na predsedu parlamentu. Na ostatnom nezávisí. Či?e on má právo poveri? niekoho zostavením vlády. Podľa demokratickej kultúry je zásada taká, ?e má poveri? lídra hnutia, ktoré vyhralo voľby. V danom prípade by mal poveri? zostavením vlády mňa. Na základe výsledkov volieb som oznámil, nie ?iadne politické orgány HZDS rokovali, to bolo moje osobné rozhodnutie, ?e poverenie na zostavenie vlády ani ?iadnu účas? v novej vláde v akejkoľvek podobe neprijímam. Rovnako som oznámil, ?e nemienim sa uchádza? o post ani v ?iadnej budúcej vláde. Pokiaľ i?lo o to, ako to má ďalej prebehnú?, súčasne som oznámil pánovi predsedovi parlamentu, ?e HZDS mieni sa uchádza? a poveri? zostavením vlády osobu neutrálnu nie z politických ?pičiek, ale zo svojich radov tak, aby umo?nil zostavenie vlády. A to je naplnenie demokratického princípu, re?pektovanie práva prvého. Tak to bolo, tak to bude v?dy, keď akákoľvek strana vyhrá. To je jedna vec, ústavná, druhá je politický význam tohto kroku. HZDS jednoducho nemô?e rezignova? na postavenie, ktoré legitímne vo voľbách získalo. Stratilo jednu ?tvrtinu hlasov, čo sa rovná politickej porá?ke, z ktorých vyvodzujem závery voči sebe, v politickej ?truktúre si urobíme potom. Na druhej strane musí ale objektívne rokova? s SDK, so SOP, s SDĽ, s maďarskými stranami a s SNS. Teda so v?etkými parlamentnými stranami len preto, aby pre budúcnos? umo?nilo občanom objektívny náhľad na to, čo kto chcel. Keď sa neskor?ie budú funkcionári týchto strán zbavova? zodpovednosti za to, ?e do tej koalície i?li, nedáme im tú ?ancu, aby mohli poveda?, ?e HZDS ich donútilo túto koalíciu vytvori? tým, ?e nechcelo ?iadnu inú. Nie, nenecháme ich takto ujs? pred historickou zodpovednos?ou, ktorá za niekoľko tý?dňov, a? mesiacov pred týmito stranami bude stá?. Preto prijímame túto výzvu, budeme zostavova? koalíciu. Zoberme, čo je mo?né. HZDS mô?e podľa tohto zostavi? men?inovú vládu. Mô?e s touto men?inovou vládou ís? do parlamentu, do 30 dní predlo?i? vládny program, bude zamietnutý. Aký by to malo význam? ?aháme čas, nerie?ime podstatu, vyhrocujeme rozpory. Treba nový rozpočet do konca roku a v podstate moja vláda u? rozhodla, ?e pripravujeme analytickú čas? rozpočtu, ale nie programovú. Ná? program a ich program, to sú veci, ktoré idú takto od seba. Či?e my, aj keď sme urobili koncepciu hospodárskej politiky ?tátu na budúce obdobie, tá je nanič. To sú absolútne protiklady. Čo bolo s nami, to u? ľudia vedia, čo bude s tou novou vládou, to uvidíme. Daj Boh, aby im slú?ili aspoň z jednej tretiny tak čestne a svedomite, z jednej tretiny, ako moja vláda. Pokiaľ ide o tieto východiská politické pri zostavovaní vlády, tak sú tu ďal?ie mo?nosti, teoretické mo?nosti. Je tu mo?nos? koalície HZDS, SDK. Keby sme hľadali historický zmier a stabilitu, je toto mo?né, bol by to prvok dobrého signálu. Ale nebude. Druhá taká variant je HZDS, SDĽ po?a?ne SOP s tichou podporou SNS, alebo účas?ou SNS. Tu sú z týchto strán rôzne varianty. Ale ani toto nebude. Preto?e tú koalíciu, ktorá nakoniec vystúpi na politickú scénu ako reálna politická sila, to znamená SDK, SOP , SDĽ a SMK, niekto u? zostavoval dávno pred tým. Ich lídri u? nemô?u dneska hovori? nič. Mô?u poveda? len áno, nie sú v tomto smere u? v rozhodovaní celkom svojprávni. Tie záväzky existovali pred tým, ako sme ľuďom povedali, ?e sú. ?e to je jedno, koho volia z týchto strán, koho volia, volia túto koalíciu.

    R.: SDĽ e?te pred voľbami deklarovala, ?e o účasti vo vláde s tým alebo iným subjektom rozhodne republikový snem.

    V.M.: Ale kde?e. SDĽ získala body na istom lavírovaní v tom, ?e sa tvárila ako nezávislá. Ale v?dycky bola nezávislá za chrbtom SDK, vtedy KDH. Teda vtedaj?ia pozícia zdanlivo nezávislej strany bola vedená motívom by? vo vláde. Existuje jeden dokument z rokovania, o ktorom pán Miga? nikdy neinformoval, povedal, ?e do vlády za ka?dú cenu a je to jedno s kým. Ale ak by bola minimálna ?anca by? vo vláde s opozíciou, v?dycky jej on a ľudia okolo neho dajú prednos?. Tro?ku Foga? naznačil, ?e by to mohlo by? inak, ale hneď ho stranícky usmernil. V devä?desiatom ?tvrtom robil to isté, pri?iel Weiss za mnou a povedal, ?e čo s ním rokujeme, v?ak je to súkromná osoba. A bolo po rokovaniach. To isté sa zopakuje teraz. Je isté krídlo aj vo vnútri týchto strán, ktoré dneska idú do tejto koalície, členské základne funkcionárov, ktoré hovoria, bude to zlé. No, ale pre koho? Dneska je proste situácia taká, ?e tieto strany budú ma? ústavnú väč?inu, čo je realita, mô?u voli? prezidenta, kon?tituova? v?etky orgány, vykonáva? v?etky personálne zmeny...

    R.: ... tých devä?desiat tri hlasov suma sumárum...

    V.M.: ... Samozrejme, ale neprinesie to ani politickú stabilitu, ani nič. Toto je vládny systém, z hľadiska politologicky. Teraz pokiaľ ide o parlament, tak je samozrejmé, ?e o parlamente sa musí rokova?. Ak HZDS dostane poverenie a to dostane od predsedu parlamentu, najneskor?ie, to je posledný dátum do 15. novembra nezostaví vládu, 15. novembra vracia poverenie predsedovi parlamentu a očakáva, ?e vymenuje niekoho druhého z najsilnej?ieho subjektu, t.j. z SDK. Nemienime a nemáme záujem ?aha? čas. 29. októbra bude ustanovujúca schôdza NR SR, na ktorej podávam demisiu. To znamená, ?e odvtedy najviac dva tý?dne je ten priestor na to, čo chceme robi?, naviac sú vtedy e?te aj komunálne voľby. Pokiaľ ide o prípravu tohto pléna mali by by? pred ňou politické schôdze, ktoré zatiaľ neboli. Zasa, ak mysleli vá?ne, tu sa uká?e znovu to farizejstvo opozície, ak mysleli vá?ne, ?e treba prejs? na systém pomerného zastúpenia, tak predseda parlamentu podľa zásady pomerného zastúpenia musí by? z HZDS. Ak samozrejme táto zásada bude poru?ená, budeme reagova?. Ako, to u? je vec toho politického subjektu, ktorý v parlamente bude, je nás 43, čo je v podstate málo na rozhodovací proces, ale dos? na to, aby sme ľuďom v?eličo vysvetlili, a dos? na to, aby sme vysvetlili, čo sa má kde urobi?. Takisto si myslím, ?e HZDS by malo ma? nielen predsedu parlamentu a predsedu Najvy??ieho kontrolného úradu. Tak?e toto sú proste stanoviská, ktoré máme.

    R.: ...Myslíte, ?e to bude priechodné?

    V.M.: Myslím, ?e nie. V?etok ten krik, ktorý tu bol v roku 1994, bol v podstate pri upevňovaní politických pozícií, ale pre nás je to test. Ako to bolo chápané s tým pomerným zastúpením a je to test aj istým spôsobom, čo europoslanci. I?lo o princípy, alebo i?lo o propagandu. Tak teraz sa to v?etko overí v praxi. A ľudia si to zasa overia a budú môc? poveda?, čo bolo na slovách, čo bude na skutkoch. Samozrejme, ?e to poznanie skutkov bude pomerne ?a??ie, preto?e predpokladám, ?e aj Slovenská televízia bude viac-menej normalizovaná, v?ak to vám povedali u? skôr, ale nebojte sa, tu sedíme spolu, aj tam budeme.

    R.: Mňa to netrápi, budeme ma? dve Markízy.

    V.M.: Potom budú ľudia ?a??ie vedie?, čo je pravda a čo lo?, ani teraz to dos? dobre nerozoznajú. Tak, toto sú proste skutočnosti, ktoré sú. Pokiaľ ide o dopad pléna NR SR, musíme počka?. Na pléne NR SR je mo?né zvoli? prezidenta Slovenskej republiky, čo sa čaká, ?e bude, bude opozičný. Či?e ak vás pol roka kŕmili tým, ?e som prezidenta nechcel a chcel som ma? prezidentské právomoci, tak vás drzo klamali. Dneska bude ma? prezidentské právomoci s najväč?ou pravdepodobnos?ou pán Mikulá? Dzurinda. Ale to je takisto výsledok demokratického výberu občanov, ktorý plne re?pektujem.

    R.: Ale predsa pred rokom aj niečo bolo referendum o priamej voľbe prezidenta.

    V.M.: Áno, to referendum viete, ako ne??astne bolo robené. Prezident Kováč mal robi? dve referendá. Do istej miery bol pod tlakom predsedov opozičných strán, ktorému nakoniec podľahol a vyhlásil jedno referendum s jedným balíkom otázok, ktoré sa nedali ani prehodnoti?, ani nič sporným stanoviskom Ústavného súdu. A nakoniec tieto veci sa tak domotali, ?e v konečnom dôsledku nebolo mo?né ani vybra?, o čo vlastne v tom referende i?lo a referendum bolo neplatné. Termín zmarené bol účelový, ale referendum bolo neplatné, a pozeráme naň tak, ako keby nebolo. Ale v ďal?om konaní bolo mo?né prezidenta v NR SR zvoli?, v?etci opozičníci kričali, keď sa odmietli zúčastni? volieb. Veď povedzme profesor Tomeček by bol rád ví?azom tých volieb, kričali, ?e chcú prezidenta v priamej voľbe. U? to nekričia. Tak?e i?lo teda len o hru na povolebné obdobie, vytvorenie väč?iny a potom zvoli? si opozičného prezidenta. To je ako Miklo?ko hovorí, u? máme v?etko. Okrem pravdy.

    R.: Pán premiér, referendum o neprivatizácii strategických podnikov dopadlo, ako dopadlo, ako hodnotíte túto situáciu a aký predpokladáte v tomto smere ďal?í vývoj?

    V.M.: Ja by som tak povedal, ?e toto je druhá porá?ka politická. Ale tentokrát sme neprehrali politicky ako hnutie, ale prehrali ste to vy, občania. Nedá sa vládnu? v ?táte, v ktorom ide o va?e peniaze a vás viac ako 57 percent, a viac ako 50 percent povie, nám je to jedno. Ak vám nezále?í na vlastných peniazoch, na čom vám zále?í? Kto má potom za vás za to nies? zodpovednos?. Tak za to zaplatíte privatizovaním týchto odvetví, budú v nadnárodných spoločnostiach, zaplatíte cenami z energetiky, zaplatíte zvý?enými nákladmi na plynofikáciu Slovenska, zaplatíte zvý?enými nákladmi, ktoré budú v súvislosti s jednotlivými energetickými médiami, ktoré na Slovensku pôsobia, vrátane úverových zdrojov. Bolo to va?e slobodné rozhodnutie, ktoré má tieto dôsledky. Viete, kedysi sa hovorilo, ?e Československo bolo tak znormalizované po ?es?desiatom ôsmom, ?e sa nestaralo ani do vlastných vecí. Vy sa nestaráte o vlastné veci. Kto to má za vás urobi?? Je to vá? postoj. Veľa vecí som bral na seba, odohrávali sa na mojom chrbte, mali ste ma za človeka ?kriepneho, konfliktného, ani ste nepochopili, ?e kým sú tie konflikty na mojom chrbte, nejdú k vám a do va?ich peňa?eniek. Teraz ste sa rozhodli takto, bude tak, ako ste chceli. Pokiaľ ide o logiku týchto rozhodnutí, veľa rozhodnutí bolo nelogických. A keď sme napríklad spomínali regióny, zoberme si, ako ste hlasovali a čo neberieme ako výtku, len hovorím, ?e aké nelogičnosti pôsobia vo voľbách. Uvediem príklad. Mimoriadne sme podporovali Banskú Bystricu. I?lo tam ?kolstvo a celá opozícia mi vyskakovala pred bránou, aby tam ne?lo. I?li tam banky, bol som predmetom útoku za to, ?e tam i?li. I?li tam ústredné orgány ?tátnej správy, celá opozícia bola proti. Bystrica sa stala administratívnym správnym celkom kraja, celá opozícia bola proti. ?ahali sme tam in?titúcie, investície a ostatné. Či?e hrabali sme k Bystričanom. Opozícia hrabala od nich. Výsledok? Bystričania podporili opozíciu. Ale nie ste jediný. Takto logicky ste sa správali v Trenčíne, v ?iline, daj Boh, aby vám pomohli viacej. Daj Boh. Rozhodli ste, ako ste rozhodli. Je to vá? ?tát, va?a moc, va?e rozhodnutie, len okrem emócií, čo počujem, by malo by? pôsobené, aj čo vidím na svojej ulici. Upozorňovali sme na to, stalo sa. Nemám ani pocit krivdy, ani ničoho, lebo v?dycky po ?tyroch rokoch som chcel odovzda? moc v slobodných voľbách. Tomu, kto by vyhral. Ak by to bolo HZDS, pokračovalo by HZDS, ak iné zoskupenie, tomuto zoskupeniu. Úlohu ?tyri roky udr?a?, zveľadi?, odovzda?, som splnil. Nemám pocit dlhu. Mám tro?ku pocit krivdy.

    R.: Keď sme spomínali Banskú Bystricu, samozrejme s tým súvisia aj regióny.

    V.M.: To bola ?ilina, to bol Trenčín, ktorému sa zabezpečili také veci, ktoré 50 rokov v jeho vývoji neboli. A ďal?ie mestá, kde ?li obrovské zdroje, obrovská pomoc, kde klesla nezamestnanos?. Tri, ?tyri percentá a v?etko a nakoniec sa vzbúrili proti tým, čo tento rozvoj garantovali. Dúfam, ?e sa budú ma? lep?ie.

    R.: Ja by som sa e?te chcela vráti? k ?tátnej správe, ktorá bola v podstate reorganizovaná. Myslíte si, ?e sa na tomto poli udejú nejaké zmeny?

    V.M.: Tak, existuje samozrejme koncepcia personálnych zmien, do istej miery v politických funkciách je samozrejmos?ou. Pokiaľ ide o hlb?ie zmeny, zásahy do ?tátnej správy boli vopred oznámene vrátane toho, koľkí ľudia budú povyhadzovaní, čo bude s nimi robené, aká tam bude čistka, tak isto vo verejnoprávnych in?titúciách riadnych. To bolo v?etko avizované, tak?e ľudia vedeli, ľudia s týmto súhlasili. Takisto pokiaľ ide o mňa, pokiaľ ide o výber, takisto vedeli a počuli, ?e mi opozícia hrozí zatknutím, napriek tomu hlasovali a vybrali. Ja zasa na tento výber ľudí hovorím tak, no v poriadku, pova?ujete takéto kroky za legitímne a dávate im politickú podporu, tak napriek tomu, ?e som mal najvy??iu podporu zo v?etkých politikov na Slovensku vy?e 470 000 prioritných hlasov a ?e teda HZDS je najsilnej?ím subjektom, tak som postavil svojim priateľom a kolegom otázku takú, ?e nezlo?ím sľub poslanca do NR SR a nebudem v NR SR. Nemô?em zastupova? v situácii, v ktorej ste mi zobrali v?etko, proste dávate mi funkciu a ponuku poslanca, v ktorej nemô?em robi? nič. To neznamená rezignáciu na v?etko, ale nemo?nos? pôsobenia v parlamente.

    R.: To znamená, ?e sa chcete vzda? poslaneckého mandátu?

    V.M.: Otázka stojí takto. Buď nezlo?ím sľub poslanca, prosím, v?etkým verejne v?ade som to oznamoval, ?e tak to urobím, či?e nie je to prekvapivé rozhodnutie. Ak by som sľub poslanca zlo?il na ustanovujúcej schôdzi, zrieknem sa ho po tejto ustanovujúcej schôdzi. Nebudem vykonáva? právo poslanca NR SR, nechcem sa schováva? za imunitu. Konal som čestne. Môj majetok je taký, ako keď som i?iel do funkcie predsedu vlády, mal som 3-izbový byt v Trenčíne, mám 3-izbový v Bratislave. Mal som ?kodu 105, mám Corsu, tak?e som akosi majetkovo v aute bohat?í. Pokiaľ ide o ostatné veci, keď ste mi písali na plagáty zlodej a podobne, urá?ali ste ma.


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik