PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 24. 10. 2017    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování větších skupinČeská KanadaJižní ČechyPenzion skupinyUbytování KunžakPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Dokument: Vystúpenie V. Mečiara v STV v relácii Ako ďalej, pán predseda vlády? (1998)

    Vydáno dne 01. 01. 2005 (2783 přečtení)

    Vystúpenie V. Mečiara v STV v relácii Ako ďalej, pán predseda vlády? (1998)
    Přepis a zdroj: Agentura SITA, 1.10.1998, č. zpráv: 9810010060 (1. část), 9810010100 (2. část), 9810010110 (3. část) a 9810010157 (4. část)

    Vladimír Mečiar (V.M.): Táto relácia bude ozaj netypická, pretože doterajšia prax bývala v tom, že sa ma redaktori pýtali, ja som odpovedal redaktorom a cez nich sme sa, cez tento dialóg, prihovárali divákom. Dneska to bude prebiehať trochu inak, vy zastupujete divákov, ale predsa len budem viacej odpovedať ja, pretože to je naša posledná relácia. Pokiaľ ide o voľby, boli! Sú historickým medzníkom, veľa vecí ukončili a veľa vecí začali. Samozrejme, pretože Slovensko je jedným celoslovenským volebným obvodom, aj kvalita vyjadrenia slovenských občanov nezávisí od postoja v regionálnych celkoch, ale súvisí od súčtu hlasov ako celku. Musím zobrať do úvahy, že rozhodnutie občianske bolo urobené slobodne a demokraticky. Celé voľby boli urobené tak, aj dopadli tak, ako celé štyri roky tejto vlády, že my sme voľby robili spolu s dobrovoľnými pracovníkmi, boli slobodné, boli perfektne zorganizované, boli bez akýchkoľvek závad. Druhá strana nadávala a strašila, voľby nebudú, budú zmanipulované, bude štátny prevrat a predsa len nevolili tých, čo nadávali, ale tých, čo robili. Takže aj ten priebeh tých volieb a výsledok tých volieb zodpovedá tomu, čo sa tu dialo celé štyri roky. Pokiaľ ide o prejavenie voľby ľudí, tak treba to zasa brať, tak ako to ústava káže. Ústava hovorí, že všetka moc pochádza z ľudu a cez systém ústavnej garancie ľud svoj vplyv rozdelil. Rozdelil ho politickým subjektom, ktoré ho zastupujú v parlamente. Určil budúci vývoj. Programový, politický, ústavný aj hospodársky aj sociálny. No a tento vývoj je rešpektovaný rozhodnutím všetkých občanov, preto my sme mohli povedzme klásť odpor, keď tam bol výsledok parlamentnej intrigy, ale musíme rešpektovať rozhodnutia vôle občanov Slovenska. Musíme zobrať do úvahy výsledok, ktorý bol, ktorý je uznaný a musíme zobrať do úvahy aj dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, nielen pre mňa, čo sa dneska lúčim, ale aj pre občanov tohto štátu. Oni si zvolili cestu, oni si volia dôsledky, ak budú pozitívne, tak budú na ne hrdí, ak budú negatívne, sami si doplatia. Z hľadiska tých odlišností, ktoré dneska sú môžem povedať, čo končí a čo pravdepodobne začne. Nemôžem povedať, že dneska ideme určovať, ale ja môžem povedať, že ako ďalej. Môj čas vyšiel, ale môžem povedať asi toto, čo skončilo týmito voľbami. Je tu koniec slovenskej cesty, takýmito voľbami skončila, nebude.

    Redaktorka (R.): Môžete to špecifikovať?

    V.M.: Ale samozrejme. Slovenská cesta transformácie bola založená na tom, že sme dôsledne rešpektovali zákonitosti rozvoja demokratického vývoja, ale že sme urobili špecifické postupy, ktoré vyhodnotili Slovensko. Po týchto špecifických pohyboch bola vždycky diskusia, polemika. Vyhrali tie sily, ktoré túto cestu nikdy neuznávali. Čiže teraz musím reálne zobrať, že dneska máme 27-percentnú podporu obyvateľstva, tí čo mali inú alternatívu, je ich dohromady s tými, čo neboli na voľbách spolu 73 a platí iná alternatíva, táto alternatíva skončila. Ďalej pokiaľ ide o zahranično-politické dôsledky, vždycky sme sa dôsledne vyjadrovali za integráciu do EÚ, vyjadrovali sme sa za integráciu do NATO. Len tu bol jeden drobný odtieň, ktorý trošku unikol aj ľuďom a unikol verejnosti, že my sme neboli protiintegrační, my sme boli protidominantní, aby na Slovensku okrem slovenských záujmov dominoval záujem iného štátu. Keď zoberieme, kto si pripravoval tieto voľby, aký bol zahranično - politický tlak, ako tieto vnútorné subjekty, s kým kooperovali boli usmerňované, tak vidíme, že táto etapa tiež skončila. Ďalej musíme zobrať do úvahy , že tu bol nejaký vývoj štátoprávny, ktorý smeroval k tomu, že 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, tí, ktorí sa pričinili o jej založenie, suverenitu politickú, snažili sa o suverenitu ekonomickú, títo boli voľbami odmietnutí. Občania odovzdali štát do rúk tým, ktorí ho nechceli. Musíme zobrať do úvahy ústavnoprávny vývoj, že teda tu boli ľudia, ktorí boli za Ústavu SR. V terajšom zoskupení opozičnom je niekoľko tých, ktorí hlasovali za Ústavu SR v rámci federácie, no ale musíme zobrať do úvahy, že Ústavu odovzdali občania do rúk komplet opozícii, môže urobiť s nimi, čo chce. Je to zmena vo vnútornej správe štátu, ktorá sa prejaví od prelievania ľudí, vyhadzovania ľudí z funkcií, čo je dôsledkom všetkých slabých, čo nemôžu inak, až po zmenu štruktúry, riadiacich správnych, územných, krajských, okresných. Ľudia o všetkom vedeli, súhlasili s tým, tak takto to bude, tá vôľa sa naplní. Dopady sú takisto v rovine konštituovania niektorých inštitúcií ústavných, keď sme hovorili pred voľbami prezidenta, že klamú, že nechcú žiadne všeľudové voľby prezidenta, dneska to všetci hovoria, že načo teraz voliť, veď my máme 94 hlasov, zvoľme si. Už sa hrá na osobu, čiže keď vtedy vytvárali zdanie, že je všeľudové, klamali. Hrali na voľby, že keď budú mať všetko, budú mať aj prezidenta. Pokiaľ ide o dopady do ekonomickej sféry, tie sú značné. Za prvé, my sme dávali korunu, stabilizovali korunu a dbali, aby celú dobu bola vo vyrovnanej platobnej bilancii a bola stabilizovaná. Odborníci spoza chrbta terajších politických opozičných lídrov nehovoria o korune inač ako o devalvačnej. My sme robili istú cenovú politiku, ktorá mala znamenať stabilizáciu sociálnej úrovne, kontrolu inflácie, táto politika tiež skončila.

    R.: Takže myslíte, že príde k devalvácii?

    V.M.: Hovoril som, že nikdy sa o tom nemá hovoriť. Plány sú urobené do konca roku na stabilizáciu, pokiaľ sme ju garantovať mohli. Stabilita koruny slovenskej spočívala na dvoch pilieroch. Na Národnej banke Slovenska, na hospodárskej politike vlády. Kým sa tieto dve harmonizovali, bola koruna stabilná. Ale ak zoberiete dneska všetky opozičné médiá, všetky túto stabilitu narušujú, výrazne ju narušujú ...

    R.: ... "spochybňujú"...

    V.M.: ... to stačí, vyvolávajú očakávania, ktoré skôr či neskôr k takémuto zvratu privedú. Niet dneska sily na Slovensku, čo by to zastavila. Ale občania si túto alternatívu vybrali sami, to nie je, že nevedeli, oni boli na to upozorňovaní mnou a ďalšími, ak ju vybrali, tak to pôjde touto cestou. Takisto v tých cenových pohyboch a ostatných to pôjde trošku ináč, všetko. A nebudú to len niektoré veci, súvisiace s rastom cien, ale už s celou hospodárskou politikou. To proste pôjde všetko trošku inak a je to dôsledok občianskeho rozhodnutia, treba ho rešpektovať a mať k nemu úctu. Pokiaľ ide o ostatné veci v hospodárskej politike, zastavenie niektorých projektov rozvojových, zmena politiky od rozvojovej k reštriktívnej. Odborníkom to niečo povie, tým ostatným až po čase. Takže to všetko patrí k dôsledkom toho, čo skončilo a čo začína. Je tu niekde predel. Tie hranice bola voľba. Ten predel je, a treba ho rešpektovať.

    R.: Pán premiér, ale predsa, uskutočnili sa voľby, HZDS je víťazom. HZDS by teda podľa zákona malo zostavovať vládu.

    V.M.: Aby sme boli presní, zákon nestanovuje, že HZDS musí zostaviť vládu. Zákon iba hovorí, že toto robí prezident, prípadne predseda parlamentu. Tu sa stretávame znovu s manipuláciou, že toľko humoristov mali na schôdzach opoziční politici, že pokračujú v tých humoristických reláciách ďalej, len s tým rozdielom, že teraz neviem, či politici sa stali humoristami alebo humoristi politikmi. Takže tu je otázka postavená tak, že Gašparovič nemá právo. To je spochybnenie ústavného princípu. Je to princíp, právo prezidenta, ktoré prešlo na predsedu parlamentu. Na ostatnom nezávisí. Čiže on má právo poveriť niekoho zostavením vlády. Podľa demokratickej kultúry je zásada taká, že má poveriť lídra hnutia, ktoré vyhralo voľby. V danom prípade by mal poveriť zostavením vlády mňa. Na základe výsledkov volieb som oznámil, nie žiadne politické orgány HZDS rokovali, to bolo moje osobné rozhodnutie, že poverenie na zostavenie vlády ani žiadnu účasť v novej vláde v akejkoľvek podobe neprijímam. Rovnako som oznámil, že nemienim sa uchádzať o post ani v žiadnej budúcej vláde. Pokiaľ išlo o to, ako to má ďalej prebehnúť, súčasne som oznámil pánovi predsedovi parlamentu, že HZDS mieni sa uchádzať a poveriť zostavením vlády osobu neutrálnu nie z politických špičiek, ale zo svojich radov tak, aby umožnil zostavenie vlády. A to je naplnenie demokratického princípu, rešpektovanie práva prvého. Tak to bolo, tak to bude vždy, keď akákoľvek strana vyhrá. To je jedna vec, ústavná, druhá je politický význam tohto kroku. HZDS jednoducho nemôže rezignovať na postavenie, ktoré legitímne vo voľbách získalo. Stratilo jednu štvrtinu hlasov, čo sa rovná politickej porážke, z ktorých vyvodzujem závery voči sebe, v politickej štruktúre si urobíme potom. Na druhej strane musí ale objektívne rokovať s SDK, so SOP, s SDĽ, s maďarskými stranami a s SNS. Teda so všetkými parlamentnými stranami len preto, aby pre budúcnosť umožnilo občanom objektívny náhľad na to, čo kto chcel. Keď sa neskoršie budú funkcionári týchto strán zbavovať zodpovednosti za to, že do tej koalície išli, nedáme im tú šancu, aby mohli povedať, že HZDS ich donútilo túto koalíciu vytvoriť tým, že nechcelo žiadnu inú. Nie, nenecháme ich takto ujsť pred historickou zodpovednosťou, ktorá za niekoľko týždňov, až mesiacov pred týmito stranami bude stáť. Preto prijímame túto výzvu, budeme zostavovať koalíciu. Zoberme, čo je možné. HZDS môže podľa tohto zostaviť menšinovú vládu. Môže s touto menšinovou vládou ísť do parlamentu, do 30 dní predložiť vládny program, bude zamietnutý. Aký by to malo význam? Ťaháme čas, neriešime podstatu, vyhrocujeme rozpory. Treba nový rozpočet do konca roku a v podstate moja vláda už rozhodla, že pripravujeme analytickú časť rozpočtu, ale nie programovú. Náš program a ich program, to sú veci, ktoré idú takto od seba. Čiže my, aj keď sme urobili koncepciu hospodárskej politiky štátu na budúce obdobie, tá je nanič. To sú absolútne protiklady. Čo bolo s nami, to už ľudia vedia, čo bude s tou novou vládou, to uvidíme. Daj Boh, aby im slúžili aspoň z jednej tretiny tak čestne a svedomite, z jednej tretiny, ako moja vláda. Pokiaľ ide o tieto východiská politické pri zostavovaní vlády, tak sú tu ďalšie možnosti, teoretické možnosti. Je tu možnosť koalície HZDS, SDK. Keby sme hľadali historický zmier a stabilitu, je toto možné, bol by to prvok dobrého signálu. Ale nebude. Druhá taká variant je HZDS, SDĽ poťažne SOP s tichou podporou SNS, alebo účasťou SNS. Tu sú z týchto strán rôzne varianty. Ale ani toto nebude. Pretože tú koalíciu, ktorá nakoniec vystúpi na politickú scénu ako reálna politická sila, to znamená SDK, SOP , SDĽ a SMK, niekto už zostavoval dávno pred tým. Ich lídri už nemôžu dneska hovoriť nič. Môžu povedať len áno, nie sú v tomto smere už v rozhodovaní celkom svojprávni. Tie záväzky existovali pred tým, ako sme ľuďom povedali, že sú. Že to je jedno, koho volia z týchto strán, koho volia, volia túto koalíciu.

    R.: SDĽ ešte pred voľbami deklarovala, že o účasti vo vláde s tým alebo iným subjektom rozhodne republikový snem.

    V.M.: Ale kdeže. SDĽ získala body na istom lavírovaní v tom, že sa tvárila ako nezávislá. Ale vždycky bola nezávislá za chrbtom SDK, vtedy KDH. Teda vtedajšia pozícia zdanlivo nezávislej strany bola vedená motívom byť vo vláde. Existuje jeden dokument z rokovania, o ktorom pán Migaš nikdy neinformoval, povedal, že do vlády za každú cenu a je to jedno s kým. Ale ak by bola minimálna šanca byť vo vláde s opozíciou, vždycky jej on a ľudia okolo neho dajú prednosť. Trošku Fogaš naznačil, že by to mohlo byť inak, ale hneď ho stranícky usmernil. V deväťdesiatom štvrtom robil to isté, prišiel Weiss za mnou a povedal, že čo s ním rokujeme, však je to súkromná osoba. A bolo po rokovaniach. To isté sa zopakuje teraz. Je isté krídlo aj vo vnútri týchto strán, ktoré dneska idú do tejto koalície, členské základne funkcionárov, ktoré hovoria, bude to zlé. No, ale pre koho? Dneska je proste situácia taká, že tieto strany budú mať ústavnú väčšinu, čo je realita, môžu voliť prezidenta, konštituovať všetky orgány, vykonávať všetky personálne zmeny...

    R.: ... tých deväťdesiat tri hlasov suma sumárum...

    V.M.: ... Samozrejme, ale neprinesie to ani politickú stabilitu, ani nič. Toto je vládny systém, z hľadiska politologicky. Teraz pokiaľ ide o parlament, tak je samozrejmé, že o parlamente sa musí rokovať. Ak HZDS dostane poverenie a to dostane od predsedu parlamentu, najneskoršie, to je posledný dátum do 15. novembra nezostaví vládu, 15. novembra vracia poverenie predsedovi parlamentu a očakáva, že vymenuje niekoho druhého z najsilnejšieho subjektu, t.j. z SDK. Nemienime a nemáme záujem ťahať čas. 29. októbra bude ustanovujúca schôdza NR SR, na ktorej podávam demisiu. To znamená, že odvtedy najviac dva týždne je ten priestor na to, čo chceme robiť, naviac sú vtedy ešte aj komunálne voľby. Pokiaľ ide o prípravu tohto pléna mali by byť pred ňou politické schôdze, ktoré zatiaľ neboli. Zasa, ak mysleli vážne, tu sa ukáže znovu to farizejstvo opozície, ak mysleli vážne, že treba prejsť na systém pomerného zastúpenia, tak predseda parlamentu podľa zásady pomerného zastúpenia musí byť z HZDS. Ak samozrejme táto zásada bude porušená, budeme reagovať. Ako, to už je vec toho politického subjektu, ktorý v parlamente bude, je nás 43, čo je v podstate málo na rozhodovací proces, ale dosť na to, aby sme ľuďom všeličo vysvetlili, a dosť na to, aby sme vysvetlili, čo sa má kde urobiť. Takisto si myslím, že HZDS by malo mať nielen predsedu parlamentu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže toto sú proste stanoviská, ktoré máme.

    R.: ...Myslíte, že to bude priechodné?

    V.M.: Myslím, že nie. Všetok ten krik, ktorý tu bol v roku 1994, bol v podstate pri upevňovaní politických pozícií, ale pre nás je to test. Ako to bolo chápané s tým pomerným zastúpením a je to test aj istým spôsobom, čo europoslanci. Išlo o princípy, alebo išlo o propagandu. Tak teraz sa to všetko overí v praxi. A ľudia si to zasa overia a budú môcť povedať, čo bolo na slovách, čo bude na skutkoch. Samozrejme, že to poznanie skutkov bude pomerne ťažšie, pretože predpokladám, že aj Slovenská televízia bude viac-menej normalizovaná, však to vám povedali už skôr, ale nebojte sa, tu sedíme spolu, aj tam budeme.

    R.: Mňa to netrápi, budeme mať dve Markízy.

    V.M.: Potom budú ľudia ťažšie vedieť, čo je pravda a čo lož, ani teraz to dosť dobre nerozoznajú. Tak, toto sú proste skutočnosti, ktoré sú. Pokiaľ ide o dopad pléna NR SR, musíme počkať. Na pléne NR SR je možné zvoliť prezidenta Slovenskej republiky, čo sa čaká, že bude, bude opozičný. Čiže ak vás pol roka kŕmili tým, že som prezidenta nechcel a chcel som mať prezidentské právomoci, tak vás drzo klamali. Dneska bude mať prezidentské právomoci s najväčšou pravdepodobnosťou pán Mikuláš Dzurinda. Ale to je takisto výsledok demokratického výberu občanov, ktorý plne rešpektujem.

    R.: Ale predsa pred rokom aj niečo bolo referendum o priamej voľbe prezidenta.

    V.M.: Áno, to referendum viete, ako nešťastne bolo robené. Prezident Kováč mal robiť dve referendá. Do istej miery bol pod tlakom predsedov opozičných strán, ktorému nakoniec podľahol a vyhlásil jedno referendum s jedným balíkom otázok, ktoré sa nedali ani prehodnotiť, ani nič sporným stanoviskom Ústavného súdu. A nakoniec tieto veci sa tak domotali, že v konečnom dôsledku nebolo možné ani vybrať, o čo vlastne v tom referende išlo a referendum bolo neplatné. Termín zmarené bol účelový, ale referendum bolo neplatné, a pozeráme naň tak, ako keby nebolo. Ale v ďalšom konaní bolo možné prezidenta v NR SR zvoliť, všetci opozičníci kričali, keď sa odmietli zúčastniť volieb. Veď povedzme profesor Tomeček by bol rád víťazom tých volieb, kričali, že chcú prezidenta v priamej voľbe. Už to nekričia. Takže išlo teda len o hru na povolebné obdobie, vytvorenie väčšiny a potom zvoliť si opozičného prezidenta. To je ako Mikloško hovorí, už máme všetko. Okrem pravdy.

    R.: Pán premiér, referendum o neprivatizácii strategických podnikov dopadlo, ako dopadlo, ako hodnotíte túto situáciu a aký predpokladáte v tomto smere ďalší vývoj?

    V.M.: Ja by som tak povedal, že toto je druhá porážka politická. Ale tentokrát sme neprehrali politicky ako hnutie, ale prehrali ste to vy, občania. Nedá sa vládnuť v štáte, v ktorom ide o vaše peniaze a vás viac ako 57 percent, a viac ako 50 percent povie, nám je to jedno. Ak vám nezáleží na vlastných peniazoch, na čom vám záleží? Kto má potom za vás za to niesť zodpovednosť. Tak za to zaplatíte privatizovaním týchto odvetví, budú v nadnárodných spoločnostiach, zaplatíte cenami z energetiky, zaplatíte zvýšenými nákladmi na plynofikáciu Slovenska, zaplatíte zvýšenými nákladmi, ktoré budú v súvislosti s jednotlivými energetickými médiami, ktoré na Slovensku pôsobia, vrátane úverových zdrojov. Bolo to vaše slobodné rozhodnutie, ktoré má tieto dôsledky. Viete, kedysi sa hovorilo, že Československo bolo tak znormalizované po šesťdesiatom ôsmom, že sa nestaralo ani do vlastných vecí. Vy sa nestaráte o vlastné veci. Kto to má za vás urobiť? Je to váš postoj. Veľa vecí som bral na seba, odohrávali sa na mojom chrbte, mali ste ma za človeka škriepneho, konfliktného, ani ste nepochopili, že kým sú tie konflikty na mojom chrbte, nejdú k vám a do vašich peňaženiek. Teraz ste sa rozhodli takto, bude tak, ako ste chceli. Pokiaľ ide o logiku týchto rozhodnutí, veľa rozhodnutí bolo nelogických. A keď sme napríklad spomínali regióny, zoberme si, ako ste hlasovali a čo neberieme ako výtku, len hovorím, že aké nelogičnosti pôsobia vo voľbách. Uvediem príklad. Mimoriadne sme podporovali Banskú Bystricu. Išlo tam školstvo a celá opozícia mi vyskakovala pred bránou, aby tam nešlo. Išli tam banky, bol som predmetom útoku za to, že tam išli. Išli tam ústredné orgány štátnej správy, celá opozícia bola proti. Bystrica sa stala administratívnym správnym celkom kraja, celá opozícia bola proti. Ťahali sme tam inštitúcie, investície a ostatné. Čiže hrabali sme k Bystričanom. Opozícia hrabala od nich. Výsledok? Bystričania podporili opozíciu. Ale nie ste jediný. Takto logicky ste sa správali v Trenčíne, v Žiline, daj Boh, aby vám pomohli viacej. Daj Boh. Rozhodli ste, ako ste rozhodli. Je to váš štát, vaša moc, vaše rozhodnutie, len okrem emócií, čo počujem, by malo byť pôsobené, aj čo vidím na svojej ulici. Upozorňovali sme na to, stalo sa. Nemám ani pocit krivdy, ani ničoho, lebo vždycky po štyroch rokoch som chcel odovzdať moc v slobodných voľbách. Tomu, kto by vyhral. Ak by to bolo HZDS, pokračovalo by HZDS, ak iné zoskupenie, tomuto zoskupeniu. Úlohu štyri roky udržať, zveľadiť, odovzdať, som splnil. Nemám pocit dlhu. Mám trošku pocit krivdy.

    R.: Keď sme spomínali Banskú Bystricu, samozrejme s tým súvisia aj regióny.

    V.M.: To bola Žilina, to bol Trenčín, ktorému sa zabezpečili také veci, ktoré 50 rokov v jeho vývoji neboli. A ďalšie mestá, kde šli obrovské zdroje, obrovská pomoc, kde klesla nezamestnanosť. Tri, štyri percentá a všetko a nakoniec sa vzbúrili proti tým, čo tento rozvoj garantovali. Dúfam, že sa budú mať lepšie.

    R.: Ja by som sa ešte chcela vrátiť k štátnej správe, ktorá bola v podstate reorganizovaná. Myslíte si, že sa na tomto poli udejú nejaké zmeny?

    V.M.: Tak, existuje samozrejme koncepcia personálnych zmien, do istej miery v politických funkciách je samozrejmosťou. Pokiaľ ide o hlbšie zmeny, zásahy do štátnej správy boli vopred oznámene vrátane toho, koľkí ľudia budú povyhadzovaní, čo bude s nimi robené, aká tam bude čistka, tak isto vo verejnoprávnych inštitúciách riadnych. To bolo všetko avizované, takže ľudia vedeli, ľudia s týmto súhlasili. Takisto pokiaľ ide o mňa, pokiaľ ide o výber, takisto vedeli a počuli, že mi opozícia hrozí zatknutím, napriek tomu hlasovali a vybrali. Ja zasa na tento výber ľudí hovorím tak, no v poriadku, považujete takéto kroky za legitímne a dávate im politickú podporu, tak napriek tomu, že som mal najvyššiu podporu zo všetkých politikov na Slovensku vyše 470 000 prioritných hlasov a že teda HZDS je najsilnejším subjektom, tak som postavil svojim priateľom a kolegom otázku takú, že nezložím sľub poslanca do NR SR a nebudem v NR SR. Nemôžem zastupovať v situácii, v ktorej ste mi zobrali všetko, proste dávate mi funkciu a ponuku poslanca, v ktorej nemôžem robiť nič. To neznamená rezignáciu na všetko, ale nemožnosť pôsobenia v parlamente.

    R.: To znamená, že sa chcete vzdať poslaneckého mandátu?

    V.M.: Otázka stojí takto. Buď nezložím sľub poslanca, prosím, všetkým verejne všade som to oznamoval, že tak to urobím, čiže nie je to prekvapivé rozhodnutie. Ak by som sľub poslanca zložil na ustanovujúcej schôdzi, zrieknem sa ho po tejto ustanovujúcej schôdzi. Nebudem vykonávať právo poslanca NR SR, nechcem sa schovávať za imunitu. Konal som čestne. Môj majetok je taký, ako keď som išiel do funkcie predsedu vlády, mal som 3-izbový byt v Trenčíne, mám 3-izbový v Bratislave. Mal som Škodu 105, mám Corsu, takže som akosi majetkovo v aute bohatší. Pokiaľ ide o ostatné veci, keď ste mi písali na plagáty zlodej a podobne, urážali ste ma.


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik