PhDr. Petr Just, Ph.D.

Metropolitní univerzita Praha
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy

Dnešní datum: 24. 10. 2020    
kulatý roh  Informace / Informationkulatý roh
Homepage

Metropolitní univerzita Praha
Univerzita Karlova v Praze
Bakalářské a diplomové práce
Aktuality / Updates
Konzultace / Office hours
Pomoc s citováním a bibliografií
Petr Just - CV (česky)
Fotogalerie (stará)
Fotogalerie (nová)

Nebraska Library, Archive and Collection


kulatý roh  Metropolitní univerzita Prahakulatý roh
Studijní informační systém MUP
Knihovna MUP

Výuka na MUP
ZS 2012-2013:

  • Politické systémy střední a východní Evropy
  • The Czech Political System (IRES)
  • Český politický systém
  • Politologie

  • LS 2011-2012:
  • Komparace moderních demokracií
  • Český politický systém
  • Střední Evropa

  • ostatní / neaktuální:
  • Politologie
  • Politický systém USA

  • kulatý roh  Fotogalerie / Photo gallerykulatý roh
    Fotogalerie je nyní umístěna zde.

    Photogallery is now located here. StrmilovChata u rybníka KomorníkaUbytování vět?ích skupinČeská KanadaJi?ní ČechyPenzion skupinyUbytování Kun?akPenzion Česká KanadaChata na SamotěChata Česká KanadaUbytování StrmilovRybařeníKomorník


    * Ľudové milície: súkromná armáda komunistickej strany

    Vydáno dne 01. 01. 2005 (3782 přečtení)

    Ľudové milície: súkromná armáda komunistickej strany
    Jan Pe?ek

    Viac ako ?tyridsa? rokov, od februára 1948 a? do konca roka 1989, bola Komunistická strana Československa (KSČ) vládnucou silou v ?táte. Súčas?ou mechanizmu jej vládnutia bola existencia akejsi súkromnej armády - Ľudových milícií. Pou?ila ich pri uchopení moci vo februári 1948 a slú?ili jej na udr?iavanie mocenského monopolu a? do zrútenia sa komunistického re?imu koncom roka 1989.

    V čase februárového prevratu 1948 sa vedenie Komunistickej strany Slovenska (KSS) spoliehalo predov?etkým na komunistických príslu?níkov Národnej bezpečnosti a na bývalých partizánov, z ktorých mnohí vlastnili zbrane, väč?inou nelegálne. Mohlo v?ak vyu?íva? aj dovtedaj?iu ?truktúru Závodných strá?í, ktoré vznikali od polovice roku 1946, a hoci boli málo početné, na Slovensku mali vtedy maximálne 2 000 členov a len sčasti disponovali zbraňami. Keď Predsedníctvo Ústredného výboru (ÚV) KSČ 21. februára 1948 rozhodlo o premene Závodných strá?í na Robotnícke milície (RM), prijalo obdobné rozhodnutie aj Predsedníctvo ÚV KSS. Prvé jednotky Robotníckych milícií vznikli na Slovensku u? 21. februára a do 25. februára existovali v podstate v ka?dom väč?om závode alebo podniku. Vznikali väč?inou z podnetu okresných výborov (OV) KSS a organizovali sa podľa výrobného princípu. Robotníci z jednej dielne alebo závodu tvorili čatu a 2 - 3 čaty z jedného alebo viacerých závodov rotu. Tvorili ich členovia dovtedaj?ích Závodných strá?í, závodných organizácií KSS a miestnych odbojových zlo?iek. Pri ich organizovaní a riadení zohrávali dôle?itú úlohu odbojári, najmä partizáni.

    Milície a februárové "ví?azstvo"

    V dňoch vládnej krízy bolo úlohou RM ochraňovali podniky a niektoré strategické objekty pred reakčnými silami, organizova? tzv. poriadkovú slu?bu, "spontánne" manifestácie, strá?i? verejné budovy a obsadzova? objekty a strediská reakcie. Otázka ich vyzbrojovania sa rie?ila rôzne. Prvé zbrane pochádzali zväč?a zo skladov Závodných strá?í. No napr. v Ko?iciach dostala jednotka RM pri svojom vzniku 21. februára niekoľko pi?tolí a pu?iek aj od miestnej stanice Národnej bezpečnosti a ďal?ie získala z nestrá?eného vojenského objektu. Na základe dohody so Slovenskou odborovou radou vydal 23. februára oblastný veliteľ NB Bratislava I pplk. Franti?ek Lipka pokyn na prevezenie väč?ieho mno?stva ručných zbraní zo skladov NB na sekretariát Slovenskej odborovej rady a e?te v ten istý deň zbrane rozdelili do bratislavských závodov. Ďal?ie zbrane pre bratislavské jednotky RM doviezli 25. februára tri nákladné automobily z brnianskej Zbrojovky a z niektorých vojenských skladov. Organizátori a členovia RM z radov bývalých partizánov mali svoje vlastné zbrane. Koncom februára 1948 bolo na Slovensku asi 6 700 príslu?níkov RM, takmer v?etko členov KSS, z nich pribli?ne jedna tretina mala zbrane.

    Spoľahliví vojaci strany

    Po uchopení moci vedenie KSČ o rozpustení milícií neuva?ovalo, práve naopak. U? 28. februára prijalo Predsedníctvo ÚV KSČ uznesenie o budovaní RM na celom území Československa, a to s vyu?itím pra?ských skúseností, predov?etkým z hľadiska zjednotenia ich organizačnej ?truktúry. V marci 1948 sa pôsobnos? hlavného ?tábu RM v Prahe preniesla na Ministerstvo vnútra ČSR, na Slovensku na Povereníctvo vnútra. V českých krajinách sa u? vtedy začal pou?íva? názov Ľudové milície, na Slovensku a? v apríli 1949. Jednotky ĽM sa podriaďovali veliteľovi stanice Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) v príslu?nom obvode, okresné a krajské velenie bolo podriadené okresnému a krajskému veliteľovi ZNB. Najvy??ím veliteľom milícií bol minister vnútra. Formálne mali by? ĽM pomocnou zlo?kou ZNB v kompetencii ministerstva vnútra, prakticky v?ak zostávali pod priamym vedením a kontrolou komunistickej strany. V polovici roka 1949 sa celo?tátne stanovili tzv. triedne politické hľadiská na prijímanie príslu?níkov milícií, ktoré sa uskutočňovalo výhradne prostredníctvom orgánov a organizácií KSČ. Na základe toho z nich vylúčili ľudí, ktorí neboli členmi KSČ. Ich počet bol síce malý, ale predsa len takí e?te existovali. Rovnako platila zásada, ?e väč?inu (jadro) príslu?níkov ĽM tvoria robotníci.

    V priebehu roka 1948 sa pripravovalo legislatívne zakotvenie existencie Ľudových milícií ako pomocnej zlo?ky ZNB. Koncom septembra 1948 bol návrh zákona o ĽM prerokovaný v Predsedníctve ÚV KSČ. To rozhodlo, aby bol odovzdaný vláde republiky, ktorá ho predlo?í do Národného zhroma?denia na schválenie. Tam v?ak takýto zákon prerokúvaný nebol. Vedenie KSČ sa zrejme rozhodlo upusti? od takéhoto legislatívneho vymedzenia pôsobnosti ĽM a formálne ich existenciu opodstatnilo v?eobecnými formuláciami zákona o Národnej bezpečnosti z 21. decembra 1948. V ňom sa deklarovalo, ?e chráni? ľudovodemokratické zriadenie, strá?i? ?tátne hranice, zais?ova? bezpečnos? osôb a majetku a udr?iava? verejný poriadok má ministerstvo vnútra a národné výbory. Na plnenie týchto úloh mohli by? do slu?by povolaní aj dobrovoľne sa hlásiaci spoľahliví občania, navonok riadne označení, ktorí mali rovnaké práva a povinnosti ako príslu?níci ZNB. Tým sa v nasledujúcom období zdôvodňovala aj existencia ĽM.

    Do konca roka 1949 sa pozornos? orgánov KSS a Povereníctva vnútra sústreďovala na organizačné dobudovanie ?truktúry ĽM. Ustanovili sa ich okresní velitelia a okresné ?táby a prebiehala reorganizácia jednotiek. Základným organizačným prvkom bolo dru?stvo, zlo?ené z príslu?níkov jedného pracoviska. Tri dru?stvá z jedného alebo viacerých závodov tvorili čatu, tri čaty závodu (závodov) jedného okresu rotu a tri roty v rámci kraja prápor. Koncom roka 1949 dosiahol počet príslu?níkov ĽM na Slovensku asi 10 tisíc osôb. Dorie?ila sa aj otázka ich vyzbrojenia, väč?inou pu?kami, a zjednocovala sa výstroj milicionárov. Ich rovno?atou sa stal modrý pracovný odev (montérky) a červená páska na rukáve s čiernymi písmenami ĽM. Od začiatku roka 1950 sa v organizačnej ?truktúre milícií vytváral nový prvok, okrem existujúcich strá?nych oddielov vznikali tzv. úderné oddiely. Formovali sa na úrovni krajov z najspoľahlivej?ích závodných jednotiek a boli určené na spoločnú činnos? so zlo?kami ZNB a armády pri akciách proti odporcom komunistického re?imu.

    Milicionári v akcii

    Oddiely ĽM pou?il komunistický re?im prvý raz od februárového prevratu 1948 v súvislosti s tzv. Katolíckou akciou, čo bol pokus o vnútorné rozvrátenie katolíckej cirkvi. Dovtedaj?ie prejavy nesúhlasu s postupom ?tátnych orgánov proti cirkvi prerástli koncom júna a začiatkom júla 1949 na rôznych miestach Slovenska a? do otvoreného odporu a stretnutia so ?tátnou mocou. Veriaci z obavy pred uväznením kňazov stavali hliadky na ich obranu, zhroma?ďovali sa, bránili pracovníkom ?tátnych orgánov v prístupe na fary a niekedy ich aj fyzicky napádali. V mnohých prípadoch sa postavili aj proti jednotkám ZNB a armády, s ktorými nastupovali aj Ľudové milície, v tom čase na celom Slovensku zmobilizované a uvedené do bojovej pohotovosti. V takejto situácii sa dokonca rozhodovala o tom, či strieľa?, alebo nestrieľa?. S odstupom času (v roku 1963 pred tzv. barnabitskou komisiou) o tom hovoril aj Viliam ?iroký, vtedy najvy??í funkcionár KSS, ktorý v tejto súvislosti povedal, ?e na neho naliehali, aby nasadil proti "zvedenému ľudu" Národnú bezpečnos?, ba dokonca vojsko. "Ja som poslal len a len ľudovú milíciu."

    Ľudové milície pou?il komunistický re?im aj o rok neskôr, pri tzv. Akcii K (klá?tory), čo bol zásah proti mu?ským reholám v noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslu?níci Bezpečnosti a milicionári vtrhli do klá?torov, obsadili ich a zhroma?dili prítomných rehoľníkov. Priebeh "barbarskej noci" opísal vtedaj?í bohoslovec v Trnave, neskôr kardinál Ján Chryzostom Korec: "Otvorili sme dvere. Milicionár v civile, len s vojenskou čiapkou na hlave a s automatom na pleci nás vyzval, aby sme sa rýchlo doobliekali a ?li do priestoru pred kaplnkou ... Keď sme boli viac-menej v?etci, vedúci výpravy milicionárov v ko?enom kabáte nám oznámil, ?e z rozkazu vlády - tak akosi to formuloval - sa máme ís? do izieb pobali?, vráti? sa a potom autobusmi odís? s nimi. Superior klá?tora protestoval, no márne. Vedúci výpravy odpovedal superiorovi rázne: ,Buď poslúchnete, alebo urobíme s vami poriadok ináč!´" Re?im sa u? poučil z nepokojov pri tzv. Katolíckej akcii, a to predov?etkým masovos?ou nasadenia ozbrojených zlo?iek vrátane ĽM. Malo to pôsobi?, a skutočne aj pôsobilo, zastra?ujúco.

    Bojové oddiely strany

    Ľudové milície boli pod vplyvom a kontrolou komunistickej strany, keď?e v?ak formálne tvorili pomocnú zlo?ku ZNB v kompetencii ministerstva vnútra (od roku 1950 ministerstva národnej bezpečnosti), vznikali pri ich riadení rôzne komplikácie. Vedenie KSČ preto u? od začiatku roka 1952 pripravovalo ich priamu podriadenos? orgánom komunistickej strany. V apríli 1952 vydalo Organizačný poriadok Ľudových milícií, ktorý stanovil, ?e sú ozbrojeným zborom KSČ s úlohou chráni? a bráni? stranu a jej orgány, ľudovodemokratické zriadenie a socialistické budovanie. Deklarovala sa v ňom zásada dobrovoľného členstva s tým, ?e do ĽM mô?u by? prijímaní len členovia KSČ na návrh svojej základnej organizácie; o ich prijatí rozhodovali OV KSS. Hlavným veliteľom ĽM v Československu bol predseda KSČ, činnos? v krajoch a okresoch riadili krajskí a okresní velitelia. Velitelia na jednotlivých stupňoch mali svoje ?táby. Na Slovensku sa na plnenie úloh hlavného veliteľa ĽM zriadil pri ÚV KSS ?táb hlavného veliteľa ĽM.

    Oficiálne ukončili Ľudové milície pôsobenie v kompetencii ministerstva národnej bezpečnosti k 1. januáru 1953. Ich riadenie pre?lo do kompetencie ÚV KSČ, kde vzniklo samostatné oddelenie ĽM. Obdobné oddelenie vzniklo aj pri ÚV KSS a jeho vedúci bol náčelníkom ?tábu hlavného veliteľa ĽM na Slovensku. Samostatné oddelenie ĽM pri ÚV KSČ a ÚV KSS existovalo do polovice roka 1954, potom sa reorganizovalo na odbor milícií, pôsobiaci v rámci oddelenia orgánov strany, odborov a mláde?e. Hlavným veliteľom ĽM v Československu bol predseda KSČ (Klement Gottwald), ich veliteľom na Slovensku predseda KSS (Viliam ?iroký). Po smrti K. Gotwalda v marci 1953, keď sa zru?ila funkcia predsedu KSČ (obdobne na Slovensku funkcia predsedu KSS), bol veliteľom ĽM v Československu tajomník ÚV KSČ, poverený riadením straníckej práce. V ÚV KSČ to bol Antonín Novotný, od jesene 1953 prvý tajomník ÚV KSČ, na Slovensku prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek a po ňom ďal?í prví tajomníci ÚV KSS.

    Koncom roka 1953 bolo na Slovensku okolo 18 tisíc príslu?níkov ĽM a začiatkom roka 1955 asi 19 500. Vtedy sa v celo?tátnom rozsahu uskutočnila reorganizácia, sledujúca "na základe zní?enia početných stavov skvalitnenie jednotiek". Medzi milicionármi sa objavili úvahy o mo?nej likvidácii ĽM, čo súviselo aj s vtedaj?ím vývojom medzinárodnej situácie a zni?ovaním napätia medzi Východom a Západom. Stranícke vedenie, pochopiteľne, nič podobného nezamý?ľalo a "za pravdu" mu dal vývoj situácie na jeseň 1956. Jedným z tzv. poučení z maďarskej kontrarevolúcie sa stala orientácia na ich opätovný nárast. U? od roku 1953 sa novým prvkom v organizačnej výstavbe ĽM stali rýchle oddiely, ktorých úlohou bol "najmä boj proti triednym nepriateľom, preniknuv?ím prípadne na územie republiky". Od predchádzajúcich úderných oddielov sa lí?ili tým, ?e ne?lo o organické jednotky zo "spoľahlivých závodov", ale vytvárali sa z vybraných, údajne politicky vyspelých a fyzicky zdatných milicionárov. Pri reorganizácii na začiatku roka 1955 sa jednotky ĽM roz?írili o oddiely protivzdu?nej obrany (PVO); existovali tak strá?ne jednotky, rýchle oddiely a oddiely PVO. V roku 1953 sa prvý raz zaviedlo funkčné označenie, u veliteľov a politických vedúcich jednotiek to bola ?núra s pí??alkou, farebne odlí?ená podľa organizačného stupňa, teritoriálni vedúci nosili obdĺ?níkový znak na ľavej strane pŕs. Koncom 50. rokov 20. storočia dostali ĽM novú rovno?atu sivomodrej farby vojenského strihu (súkennú), vojenské prilby, zimnú výstroj a pod. Podľa Poriadku Ľudových milícií, schváleného v roku 1962, vznikla ich nová organizačná ?truktúra, s viacerými typmi streleckých jednotiek s rozdielnou výzbrojou a výcvikom. Strá?ne oddiely boli podriadené okresným výborom KSS, oddiely krajských záloh krajským výborom (KV) KSS a prápory rýchlych oddielov ÚV KSS.

    Legislatívne vákuum

    Ľudové milície naďalej zostávali legislatívne nezakotvené. Ako ozbrojená zlo?ka neboli zahrnuté do branného systému ?tátu podľa zákona o obrane Československej socialistickej republiky (ČSSR) z apríla 1961 a nový zákon o ZNB z augusta 1965 zru?il aj tie ustanovenie zákona o národnej bezpečnosti z konca roka 1948, o ktoré sa mohlo organizovanie a výstavba ĽM doposiaľ opiera?. Vedenie KSČ si uvedomovalo, ?e nemá svoju ozbrojenú formáciu právne zakotvenú, a preto v januári 1965 rozhodlo o vypracovaní samostatného dokumentu o mieste a úlohách ĽM, zostalo v?ak len pri pokuse. Potreba právneho zakotvenia činnosti ĽM sa pova?ovala za aktuálnu aj preto, lebo sa objavovali pochybnosti o zmysle ich ďal?ej existencie. Názory typu "Ľudové milície u? zohrali svoju úlohu a postupne zaniknú" zastávali aj niektorí vedúci pracovníci straníckych a hospodárskych orgánov. Zmienku o ĽM neobsahovali ani stanovy KSČ, hoci boli jednoznačne budované ako ozbrojená zlo?ka KSČ.

    Opora konzervatívcov

    Vývoj po januári 1968 a pokus o spoločenskú reformu spochybnil existenciu milícií. Ako ozbrojený zbor jednej politickej strany sa stali terčom tvrdej kritiky. Sily usilujúce sa o demokratizáciu spoločnosti alebo priamo o odstránenie totalitného systému po?adovali ich zru?enie. Väč?ina milicionárov sa v tom čase postavila za konzervatívne sily vo vedení KSČ, čo dokumentoval aj celo?tátny aktív ĽM na pra?skom Ruzynskom letisku v júni 1968. Vyhlásenia na ňom prijaté dávali domácim konzervatívcom i Moskve argumenty o tom, ?e v Československu sa pripravuje kontrarevolučný zvrat. Mnohí milicionári sa po augustovej okupácii anga?ovali pri kolportácii tlačových materiálov vydávaných sovietskym velením. Na druhej strane v?ak treba pripomenú?, ?e niektorí členovia ĽM, najmä ich ?tábov, "podľahli pravicovému oportunizmu" a niesli za to dôsledky.

    Po nástupe normalizácie sa príslu?níci ĽM podieľali na pohovoroch pri výmene straníckych legitimácií, čistkách a represiách. Jednotky ĽM spolu s jednotkami armády a ZNB tvrdo zakročili proti občanom pri prvom výročí okupácie v auguste 1969 - v Prahe a Brne si zásah vy?iadal obete na ?ivotoch. Ľudové milície boli preventívne pou?ité aj vo väč?ích mestách na Slovensku, predov?etkým na vytváranie zmie?aných hliadok s príslu?níkmi armády a Verejnej bezpečnosti (VB). Napríklad 21. augusta 1969 vo večerných hodinách sa v Bratislave na Námestí SNP a Októbrovom námestí zhroma?dilo asi 1 500 osôb, "naru?ujúcich verejný poriadok" - ten bol obnovený zásahom príslu?níkov VB a ĽM. Postoje milicionárov pritom neboli a? také jednoznačné a vyskytli sa prípady, ?e v auguste 1969 niektorí odmietli nastúpi? do slu?by. Stranícke čistky v priebehu roka 1970 zasiahli aj milície. Z KSČ muselo odís? 1 643 milicionárov (10, 8 % príslu?níkov ĽM), "čím boli uvoľnení aj z Ľudových milícií". K 31. marcu 1971 mali ĽM na Slovensku 15 709 príslu?níkov, z toho 7 557 robotníkov.

    V nových uniformách opora normalizácie

    Na jeseň 1969 boli ĽM za podporu normalizačného procesu odmenené Radom Červenej zástavy a stovky milicionárov ?tátnymi vyznamenaniami. Od začiatku roka 1970 dostali milicionári nové vychádzkové uniformy sivomodrej farby s funkčným označením na náplecníkoch, počnúc veliteľmi dru?stiev a? po veliteľov práporov a príslu?níkov ?tábov. Zdôvodňovalo sa to tým, ?e sa tak "upevňuje veliteľské sebavedomie funkcionárov ĽM". Cvičné uniformy, tzv. maskáče, boli toto?né s armádnymi. Rukávové pásky nahradil rukávový znak v tvare husitskej pavézy s písmenami ĽM. Ľudové milície zapojili do systému mimoriadnych bezpečnostných opatrení, pripravovaných pre prípad tzv. masových protispoločenských vystúpení, pričom prioritu nadobúdali zásahy proti ideovým protivníkom KSČ. Vedenie KSČ sa to usilovalo zakry? frázami o tom, ?e sú budované na "ochranu revolučných vymo?eností ľudu a na posilňovanie v?eľudového charakteru obrany ?tátu", no v skutočnosti celý systém ich výstavby a prípravy z nich robil ozbrojený zbor komunistickej strany, resp. jej vedúcich funkcionárov.

    V novom Poriadku Ľudových milícií (z roku 1973) sa vz?ah ku KSČ vymedzoval celkom jednoznačne, a to v troch rovinách: milície sú nedeliteľnou súčas?ou KSČ a jej ozbrojenou zlo?kou; sú centrálne riadené ÚV KSČ, hlavným veliteľom a jeho výkonným orgánom, Hlavným ?tábom ĽM; v mierových časoch plnia aj úlohu politického aktívu KSČ. Hlavným veliteľom ĽM v ČSSR bol generálny tajomník ÚV KSČ, veliteľom ĽM na Slovensku prvý tajomník ÚV KSS, krajským veliteľom vedúci tajomník KV KSČ (KSS), okresným veliteľom vedúci tajomník OV KSČ (KSS). Podľa novej organizačnej ?truktúry boli jednotky ĽM organizované ako strelecké a ?peciálne. Základnou streleckou jednotkou bola strelecká čata s tromi dru?stvami. Tri strelecké čaty tvorili streleckú rotu. Niektoré boli organizačne začlenené do práporov ĽM (500 príslu?níkov), ostatné pôsobili ako samostatné jednotky. Do ?peciálnych jednotiek patrili mínometné roty, delostrelecké batérie, protilietadlové, prieskumné a ?enijné čaty a veliteľské, spojovacie, tylové, zdravotnícke a ďal?ie jednotky. Počet milicionárov sa po čistkách na začiatku 70. rokov minulého storočia zvý?il a prekročil 18 tisíc; v polovici roka 1989 bolo na Slovensku 18 600 príslu?níkov ĽM. Spolu so 63 200 príslu?níkmi ĽM v ČSR tak celkový počet milicionárov v Česku predstavoval 81 800 osôb.

    Odchod zo scény

    V čase agónie komunistického re?imu (v rokoch 1979 - 1989) zasahovali milicionári proti demon?trantom najmä v pra?ských uliciach. O ich nasadení sa uva?ovalo aj po 17. novembri 1989, k tomu v?ak u? nedo?lo. E?te koncom novembra 1989 nové vedenie KSČ robilo zúfalé pokusy zachráni? milície, či u? ich odovzdaním ministerstvu vnútra, alebo zaradením pod ministerstvo národnej obrany. Po tom, ako Federálne zhroma?denie na svojej mimoriadnej schôdzi 29. novembra 1989 rozhodlo o vypustení článku 4 ústavy o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a ?táte, sa vedenie KSČ riadenia milícií de facto vzdalo. Ani vtedy v?ak e?te nepredpokladalo ich zánik, ale len podriadenie vláde, no nakoniec muselo rezignova?. Mimoriadny zjazd KSČ 20. - 21. decembra 1989 rozhodol o definitívnom ukončení ich činnosti. V jeho uznesení sa uvádzalo, ?e zjazd "rozpú??a Ľudové milície a ich príslu?níkov zbavuje prísahy". V nasledujúcich dňoch armáda urýchlene preberala zbrane Ľudových milícií. Viac ako ?tyridsa?ročná existencia súkromnej" komunistickej strany sa tak definitívne skončila.

    -----

    Zdroj: Historia Revue - Revue o dejinách spoločnosti, 2/2005, ISSN: 1335-8316

    O autorovi: Doc. PhDr. Jan Pe?ek, DrSc. (1949), pracovník Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami Slovenska a Československa po druhej svetovej vojne s dôrazom na politické a mocenské aspekty vývoja. Autor viacerých monografických prác o politických represiách komunistického re?imu, vz?ahoch ?tátnej moci a cirkví, pôsobení ?tátnej bezpečnosti a ďal?ích mocenských ?truktúr.


    Celý článek | Autor: Petr Just | Informační e-mailVytisknout článek



    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik